foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

(Ne)pripravení na manželstvo - 3. časť: Keď stereotyp ničí vzťah

Attachments:
FileDescriptionFile sizeDownloads
Download this file (D-4-2015-nepripraveny-na-manzelstvo-3-stereotyp-50-55.pdf)(Ne)pripravení na manželstvo - 3. časť: Keď stereotyp ničí vzťahČlánok v časopise DVOJIČKOVO 4/2015 - PDF verzia (str. 50 – 55)211 kB514

„Iba ten, kto vie celou svojou bytosťou milovať každodennosť, kto pozná krásu najvšednejších malých činností, iba ten vie milovať a oceniť krásu.“   (Edgar Degas)Už od úvodného článku ste mohli sledovať rôzne veci: zákony vzťahu, zákonitosti spolužitia, objektívne i subjektívne danosti, ktoré rozhodujú o kvalite vzťahu a schopnosti budúcej spolupráce manželov v rodine. Iba stručne pripomeniem, že najdôležitejšia je povahová a vedomostná pripravenosť ľudí na vzťah a na spolužitie v rodine.

 

Všetci veľmi dobre vieme, že takúto prípravu neabsolvoval nikto z nás. Nikto si preto ani nemôže vyčítať, že niečo nevedel, nevie a že občas niečo aj nechtiac kazí. Na vzťah, na manželstvo a na rodinu nebol nikto pripravený...

Všetko dávajú dvaja ľudia dokopy „za pochodu“, pričom na začiatku ich vzťahu im pomáhala láska. Mala by im pomáhať stále, ale... Teraz asi každý zaloví v pamäti a začne premýšľať a porovnávať, koľko z tej lásky ostalo. Niektorým viac, iným menej... Ako to poznám zo stretnutí, tak aj váš výsledok porovnania bude dosť pesimistický. Jednoducho bude, pretože každému chýba objektívne zhodnotenie typu: „Nemali sme ani len základnú výchovu o spolužití vo vzťahu a v rodine, preto sú, pochopiteľne, nejaké tie problémy v našom vzťahu len prirodzeným a predpokladaným výsledkom.“

Toto dôležité uvedomenie chýba.

Veď si to prečítajte znova. Je to pravdivé ospravedlnenie a zároveň je to jasné znamenie, že vzťah môže byť lepším, ak sa ľudia dozvedia možnosti, ako si vzťah upraviť na krajší. Kedykoľvek.

Nikto nepokladal za dôležité komplexne učiť mladých ľudí niečo o spolužití vo vzťahu. Každý dokola opakoval len slová o láske – ako láska všetko zdolá, o tom, ako láska hory prenáša, že tam, kde je láska, netreba viac... atď. Viete..., toto všetko sú veľmi pekné slová, ale naozaj len slová. Nič konkrétne. Môžu byť témou filozofov a mottom do denníčkov mladunkých zamilovaných, ale v praktickom živote nie sú odpoveďou na riešenie reálnych problémov, ktoré vznikajú v manželstvách. Sám pritom píšem, že Láska má obrovskú silu(!), a vysvetľujem aj rozsiahlosť moci skutočnej lásky. No ak treba vysvetliť napríklad niečo o stereotype, ktorý ničí jeden vzťah za druhým, tak by som určite písal o inom, ako o láske.

Vlastne v tomto článku aj budem písať o stereotype.

Stereotyp náš každodenný

Je to najrozšírenejšia „choroba“, ktorá zasiahne do každého vzťahu. Nevyhne sa jej žiadna dvojica! Ak by ste si mysleli, že stereotyp zasahuje len do dlhodobých partnerských vzťahov, tak to by bol omyl. V súčasnosti sa už aj mladým ľuďom zdá, že ich vzťah je po pár mesiacoch stereotypný, či akýmsi zvláštnym spôsobom aj nudný. Nevedia, ako to riešiť, a čo myslíte, že urobia? Samozrejme to, čo si ako slobodní môžu dovoliť – rozídu sa, a hneď hľadajú niekoho nového na znovuzrodenie a oživenie svojej lásky. Nie, nie..., nebudem hodnotiť, či v predchádzajúcom vzťahu nejaká láska bola, alebo či to bol len vzťah kvôli sexu, ktorý niekoho prestal baviť... Aj keď to tak väčšinou je, žiadne moralizovanie nevyrieši podstatu problému. Vzťahy medzi mladými teraz nebudem riešiť, hoci určitá spojitosť s dlhodobými partnerstvami tu je...

Nie je v manželstvách tendencia vyriešiť stereotyp útekom? Samozrejme, že je! Je to zdanlivo najľahší spôsob, ako vyriešiť všetko „jednou ranou“, ale je to reálne najhorší a najhlúpejší spôsob, ako sa zbaviť stereotypu v manželstve.

Poďme sa radšej pozrieť na rozumné spôsoby. Napíšem niektoré činnosti (oblasti), ktoré zapríčiňujú vznik pocitu celkovej monotónnosti partnerského a rodinného života:

  • Vytrvalé opakovanie denného/týždenného rozvrhu prác:
  • Stereotypné trávenie spoločného času s partnerom:
  • Fádnosť v oblasti intímneho života: netýka sa iba sexuálneho života, ale aj nedostatku drobných prejavov lásky.

Opakovanie rozvrhu prác a očakávania

Zoberte, prosím, do úvahy, že už ani v prvom bode som nenapísal všetky činnosti, ktoré majú vplyv na vznik stereotypu. Ale už každá jedna uvedená činnosť vie byť unavujúca a vyvolá pocit odpornej monotónnosti. Vám, manželkám a matkám, som to ani nemusel písať, vy to viete. Ale verte tomu, že vaši manželia síce (zhruba) vedia, čo všetko robíte, ale nevedia o žiadnom vašom pocite monotónnosti. Nanajvýš vedia, že je to únavné, ale aj to sa dozvedia iba od vás! Tento druh únavného stereotypu však nepoznajú...

Až sem počujem ako hovoríte, že by si to mali uvedomiť, že predsa nežijú inde, že vidia a vedia, že samo sa to neurobí. Nie, neuvedomujú si to – myslím tým, že až na jednu výnimku z tisíca, si manželia neuvedomujú, aká je záťaž z týchto činností. Ak ich niektorí aj vykonávali, tak nanajvýš keď ste boli pár dní v nemocnici. No žiadny muž nevie, aké to je robiť dokola stále to isté.

Prečo o tom píšem? Pretože od mladých dievčat počúvam, ako by si mal ich chalan uvedomiť to a hento, od chalanov sa dozviem, čo by si mali uvedomiť dievčatá, no a manželky hovoria tiež rovnako:

„Toto by si mal predsa uvedomiť sám od seba!“ Nebudem sa zastávať ani mužov, ani žien, ani detí, ale vyriešim to otázkou: „Môže si dieťa uvedomiť samo od seba, čo je nebezpečné a čo nie?“ Nemôže, dieťa to nevie. Musí sa to naučiť – poviete mu to. Teraz určite viete, kam tým mierim. Áno, treba sa rozprávať a treba povedať všetko. Vo vzťahoch sa robí jedna velikánska chyba – takmer každý vie ihneď povedať, čo sa mu nepáči, dokonca aj s príslušnou dávkou hnevu, ba aj jedu. Ale čo keby všetci začali hovoriť, čo sa im páči a s príslušnou dávkou citu a empatie v slovách? Viem, ani toto nikoho neučili, ale všetko by sa tým radikálne zmenilo. K lepšiemu? Nie, k vynikajúcemu!

Rovnako dobre viem, čo sa hovorí: že oveľa väčšiu cenu má to, keď „ten druhý“ urobí niečo sám od seba a úplne inú cenu, keď niečo urobí až na požiadanie. Vážne?! Napíšem vám, prečo je to chybné očakávanie. Keď v práci prijmú nového sústružníka, tak od neho očakávajú, že bude vedieť robiť svoju prácu. Prečo? Pretože sa to učil!

Očakávať, že v partnerstvách budú ľudia vedieť spoločne žiť, že budú vedieť komunikovať, predvídať a chápať rôzne veci, to bude možné a reálne až potom, keď sa o vzťahoch bude vyučovať! Dovtedy, kto chce mať krajšie spolužitie, tak sa musí učiť sám. Muž povie, čo sa mu páči, a vy to pokojne povedzte jemu. Nečakajte na zázrak...

Keby bolo viac priestoru, tak by som vám podrobne napísal, ako krásne sa dá mužmi manipulovať, a ako muži milujú také spôsoby manipulácie od žien. V knihe pre manželov sa tento druh manipulácie určite objaví,... ale nie, nebude to mať nič spoločné so sexom...

Nepáči sa vám, že vám muž nevie ani poďakovať? Poproste ho o to pri každej príležitosti...

Nechváli vás? Poproste ho, nech vás aj pochváli. Povedzte konkréte, za čo to chcete.

Chcete ružu? Dajte každý(!) piatok manželovi tri eurá a poproste ho, aby vám ju kúpil cestou z práce. Prejavte radosť, ak nezabudne. Ak zabudne, povedzte iba smutné a krátke: Škoda, tešila som sa...

Myslím, že sa vám to bude zdať postavené „na hlavu“, ale pozrite sa na to ako na hru, a bude to zábava. Ako každá hra, aj táto má svoje pravidlá: Vy začnite! Hoci aj týždeň ďakujte mužovi za všetko, čo každý deň urobí. Týždeň, ba aj mesiac, si pýtajte pochvalu za to i ono. Prosím, nech vo vašom hlase nezaznie ani štipka výčitky, sarkazmu či irónie. Všetko by ste zničili. Ak píšem, že v manželstvách chýba empatický prístup, tak teraz, pri tejto hre, nemôže (nesmie) chýbať.

Chcete zmenu? Tak toto zmena je, ale naozaj to treba vnímať len ako hru, pri ktorej v prvom rade nechcete nič pokaziť, ale baviť sa. Získať môžete, a to zistíte vo chvíli, keď vám muž prvýkrát poďakuje sám od seba, alebo keď vám prinesie ružu a s ňou vám vráti aj tri eurá... Vydržte, až kým sa to nestane.

Zostanem ešte chvíľku pri prvom bode. Vlastne chcem napísať len o pohľade ľudí na všetky činnosti, ktoré sa doma robia – aj na chodenie do zamestnania. Všetko nie je možné chápať len ako stereotypnú činnosť, pretože niektoré veci si ľudia sami organizujú tak, aby mali určitý plán, poriadok alebo harmonický program, či ako to nazvať... Práve „poriadok“ a pravidelnosť si vytvorí každý, kto si dokáže zladiť činnosti. Áno, opakujú sa, ale to predsa pomáha..., tak na niektoré veci nepozerajte ako na poloprázdny pohár vody, ale optimisticky – ako na poloplný. Veď schopnosť zorganizovať si prácu je niečo, za čo sa môžete pochváliť len vy – a právom. Tak to robte, pochváľte sami seba!

Každému chýba niečo iné – kým niekto by chcel mať viac času sám pre seba, druhý by radšej trávil viac spoločného času s partnerom.

Stereotypné trávenie spoločného času

Prejdem ale k druhej príčine – k stereotypnému tráveniu času spoločného žitia.

Každému chýba niečo iné – kým niekto by chcel mať viac času sám pre seba, druhý by radšej trávil viac spoločného času s partnerom. Urobiť zmenu v tomto smere je naozaj záležitosťou fantázie každého jedinca. Najväčším problémom býva vo vzťahoch zladiť požiadavky medzi partnermi, teda ak vôbec nejaké sú. Návrhy by mal dať ten, komu najviac chýba zmena a oživenie stereotypu.

Mnoho manželských párov nevedomky uviazlo vo vzájomnom okliešťovaní, a to len zásluhou predsudkov. „Ísť občas niekam sám?“ – to je vylúčené. „Dovoliť jednému chodiť niekam so známymi?“ – to je tiež vylúčené. Predsudky, prejav nedôvery, nepochopenie partnera – to sú najčastejšie zábrany toho, aby sa stereotyp narušil. Pritom veľmi časté spoločné trávenie času uberá čím ďalej tým viac priestoru zaujímavej komunikácii. Nuda..., už nie je o čom rozprávať. Nuda..., stále robíme to isté. Nuda..., obaja sme doma, lebo sám nemôže ísť nikto von.

A čo ak chodí iba jeden, a druhý nemôže, pretože „musí byť“ s deťmi? Víkendové dni rozhodne(!) nepatria k tým, kedy by sa deti nezaobišli bez matky. Otcovia dostanú možnosť „užiť si“ deti, kým matky budú môcť konečne vypadnúť z kolotoča povinností. Ak má niektorá manželka pocit, že manžel by určite nezvládol starostlivosť o deti, tak neviem, či je jej manžel absolútne neschopný, alebo či je neschopný len kvôli jej predpojatosti. Niektoré ženy totiž trpia fóbiou, že nikto „to“ nedokáže urobiť lepšie ako ony. Samy seba totiž „zemancipovali“ na otroka. Sťažujú sa, ale nepopustia...!

V každom prípade, ak v tejto oblasti niekto nevie nájsť možnosť zmeny/úniku zo všednosti, tak stratil fantáziu a zabudol byť hravý. Niektoré ženy sa totiž len sťažujú, ale dajte im sto návrhov a nad všetkými budú ohŕňať nos. Čo s nimi? Nič... Ony v skutočnosti ani nechcú zmenu. Chcú sa iba sťažovať a mrnčať mužovi za ušami. Možnosti sú, stačí mať odvahu urobiť niečo pre seba – a inak.

Fádnosť v oblasti intímneho života

V prvom rade spomeniem jeden dôležitý fakt: sexuálny život je zaujímavý len v prvých rokoch, ale potom túžba po sexe opadne. Deje sa to prirodzene. Prečo je to tak? Pozrite sa na mladých, spomeňte si na svoje mladé časy... a povedzte: Nepripadá vám sexuálny život mládeže ako preteky? Nie je to jediný dôvod, prečo chcú byť spolu? Budú aj oni prekvapení keď zistia, že partner nie je len sexuálny objekt, ale ľudská bytosť, ktorá potrebuje porozumenie a byť vnímaná ako cítiaca a mysliaca bytosť? Budú prekvapení... a všetko sa aj pre nich zmení na pocit stereotypu a plnenia „manželskej povinnosti“. Nemusí sa to stať, ak im dovtedy niekto vysvetlí oveľa viac o manželskom intímnom živote. Alebo to vyriešia neverou? Alebo tak, že sa neoženia? Ich vec..., kto chce slúžiť iba svojmu orgánu, nech slúži. Ak chcú žiť život len pre sex, nech sa tak stane.
S partnerským sexom je to ako
s celkovým porozumením. Problémy vo vzťahu niektorí riešia rozvodom, problémy fádnosti
v posteli neverou. Chýba nám škola, chýba nám výchova... Našim deťom to bude chýbať asi tiež, pretože vláda rozdáva iba kondómy, nie vedomosti. No nebudem odbočovať...

Sex bol prapôvodne určený na plodenie potomkov, ale „nová doba“ z neho urobila len prostriedok na čo najčastejšie ukojenie tela. Milovanie bolo pôvodne určené dlhodobým partnerom, aby pôžitok z neho nebol častým, ale dokonale precíteným spojením dvoch tiel a duší. Samozrejme, že nechcem zo všetkého urobiť vedu (hoci umenie milovať určitou vedou je), ale jedna otázka tu je: Prečo partneri nemajú sex len vtedy, ak obaja cítia túžbu po milovaní?

Jeden začne milovanie, druhý súhlasí, ale ani jednému sa vlastne nechce milovať. Netúži po tom.

Väčšina žien očakáva, že začať by mal muž. Keby ženy boli mužmi, tak by veľmi rýchlo pochopili, prečo je to chyba. Muž je síce prirodzene dominantný, ale jedno si, milé manželky, pamätajte: v posteli patrí dominancia vám. Muži tú svoju minuli kdesi v mladosti. V manželskom živote sa dejú také zvláštne prepólovania medzi mužom a ženou, aké vám nevysvetlí nikto. Pritom, presne tak to má byť.

Je to stručné vysvetlenie, ale dlhšie by bolo veľmi dlhé, hoci podstata by ostala. Majte sex len ak po ňom zatúžite. No a komunikácia, a naozaj otvorená, je v tejto oblasti doslova nutná. Či chcete naďalej tvrdiť, že muž by sa mal sám dovtípiť...? Že už ste mu všeličo naznačovali...? Prosím vás! Ak budú mať muži taký zmysel pre vnímanie nevypovedaného, ako ženy, tak vám dám vedieť...

Muži síce majú obrovský cit, ale už vám niekto povedal „na čo“? Hovorte otvorene, pretože na svete je len 0,0001 % mužov, ktorí chápu aj bez slov. Je medzi nimi ten váš?

Myslím, že do jedného článku som vložil dosť návodov/rád, a záleží len na vás, či to tak začnete robiť, či vám ešte záleží na tom, ako spolu žijete, alebo či pre vás bude pohodlnejšie nechať to tak, ako to je, a nejako už spolu dožiť... Byť na vašom mieste, tak sa zahrám...

Veľa šťastia.

 

Foto: pixabay.com, freedigitalphotos.net

Článok vyšiel aj v časopise Dvojičkovo 4/2015 (strana 5055)

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies