foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Naše prvé Vianoce s dvojčatami

Attachments:
FileDescriptionFile sizeDownloads
Download this file (DVOJICKOVO-4-2014-nase-prve-vianoce-s-dvojcatami-16-17.pdf)Naše prvé Vianoce s dvojčatamiČlánok v PDF formáte z časopisu DVOJIČKOVO 4/2014 (str. 16 - 17)189 kB0

TomáškoIvankaAby ste si vedeli lep­šie predstaviť, ako to celé bolo a ako vyzerali naše prvé Vianoce v kom­pletnej zostave (teda aj s dvojičkami Ivankou a Tomáškom), musím vám ob­jasniť, ako u nás vyzerajú Vianoce ako také.
Jedna skvelá vec na zakla­daní rodiny je, že si môžete sami vytvoriť nové tra­dície. Je to radosť, zodpo­vednosť a strach, či vás rodina bude „poslúchať“ a bude vami vymyslené tra­dície s vami zdieľať.


Keď sme sa sťahovali s mužom do nášho bytu, už sme boli tehotní. Ešte nie s dvojičkami, ale s našou prvou dcérou Miškou. Pomerne dlho sme mali vo veľ­kom byte iba dve postele, dve fitlopty a písací stôl. Viac nám zo začiatku nebolo treba. Jeden z prvých veľkých „nábytkových nákupov“ bol veľký stôl. Mala som totiž jasnú predstavu o tom, ako budú vyzerať naše Vianoce: celá rodina sa zíde u nás a oslávime ich všetci spolu.

Prvé vianočné plány vyšli...

Kým sme nemali vlastné bývanie, pendlovali sme medzi rodinami – jedna večera v jednej rodine (vlast­ne iba ochutnávka), druhá večera v druhej (ochutnáv­ka č. 2) a dokopy sme z toho nič nemali, pretože sme stále boli niekde medzi, nikde nie poriadne. A tak som mala veľké plány, že keď budeme vo svojom, spojíme to. Vytvoríme novú tradíciu. Odvážne, ja viem. 

Tak teda prišli prvé Vianoce a my sme mali ten stôl, tuším už aj gauč v obývačke a veľké vianočné plány, ktoré... vyšli! Všetci pozvaní prišli.
Miška mala vtedy päť mesiacov a ja ako vystreso­vaná prvomatka som bola v štádiu, keď som sa po­pri starostlivosti o ňu nestíhala ani najesť, nieto ešte chystať vianočnú večeru pre dvanásť ľudí.

Môj muž stál pri vianočnom stole, Mišku mal v babyšatke a nad jej hlavou jedol vianočnú polievku.Našťastie mám talentovaného organizačného du­cha a naplánovala som to tak, že každá rodina si na večeru priniesla „to svoje“ obľúbené, a tak sme všet­ci boli spokojní a ešte sme ochutnali aj niečo nové z kuchyne druhej rodiny. Ja som ako-tak upratala a vyslovene som si vychutnala prípravu výzdoby na stole. Pamätám sa, ako moje dieťa sedelo opre­té o tehotenský vankúš, obžúvalo nejakú hrkálku a trpezlivo pozeralo, ako okolo neho beháme a chys­táme (to bol zázrak Vianoc, pretože to sa dovtedy nestalo). Potom si ešte pamätám, ako môj muž stál pri vianočnom stole, Mišku mal v babyšatke a nad jej hlavou jedol vianočnú polievku, pretože, keď se­del, revala.

O ďalšie dva roky sme naše vianočné tradície vy­šperkovali, ja som si vydupala tradíciu živého, ob­rovského stromčeka a ako rodina sme sa zohrali. Tiež pribudol ďalší nábytok a ešte sme aj vymaľovali (to len tak na okraj). No a potom prišli dvojičky.
Za tie roky sme sa skutočne zohrali, pretože naozaj nemôžem povedať, že by prvé Vianoce s nimi boli ne­jaké stresujúcejšie. Samozrejme, vyžaduje si to spoluprácu a dobré plánovanie. Mali vtedy štyri mesiace a boli to bábätká ako sa patrí a teda aj tá starostlivosť okolo nich zaberala veľa času.

No aj tak sme stihli so staršou napiecť koláče a medovníky (žiaľ, ozdobiť už nie, až taká dokonalá nie som, nebojte sa), ozdobiť náš tradičný voňavý megastrom a všetko prichystať, aby bolo ako má byť. Stihli sme aj upratať po katastrofe, keď môj muž tak horlivo vysával, že zhodil hrniec, v ktorom bol naložený kapor v mlieku. Kompletne polial veľké­ho plyšového delfína, s ktorým sa Miška hráva na koňa a v tej chvíli bol ustajnený v kuchyni. Tak sme ho ešte prali vo vani, lebo zahodiť ho neprichádzalo do úvahy (hoci som tajne dúfala, že sa ho konečne zbavíme).

Krpcov som do slávnostného obliekla už na obed, aby som si ich mohla pofotiť za denného svetla. Tak som si ich „vyfešákovala“, pofotila a vzápätí som ich mohla zase vyzliecť a prebaliť. Oboch naraz.Skúste hádať, prečo sa na fotkách tak spokojne usmievajú...
Pri večeri bábätká vzorne čakali vo svojich le­žadlách, kým sa najeme a pri rozbaľovaní darčekov už putovali z rúk do rúk, takže výborne to zvládli a vydržali. O ôsmej večer, ako sa patrí, odpadli.

Prvé Vianoce teda hodnotím pozitívne. Mali sme aj toho kapra, šalát, výzdobu, darčeky (Ježiško odignoro­val moje „hlavne skromne“), vyobliekané deti ako z časopisu a všetci vyzerali spokojní.

Čo sa týka Vianoc s dvojčatami, bude viac o čom pí­sať, keď prídu ich druhé Vianoce. Obávam sa však, že budú o dosť akčnejšie.

Mali sme aj toho kapra, šalát, výzdobu, darčeky...Tak som si ich „vyfešákovala“, pofotila a vzápätí som ich mohla zase vyzliecť a prebaliť. Oboch naraz.

Viac príbehov zo života dvojičiek Ivanky a To­máška na: http://omichi421.wordpress.com/.

Foto: autor

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Kto je online

Práve tu je 265 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies