foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Som mama k zblázneniu...


Najčastejšia reakcia, keď ma ľudia vidia na ulici s neposedným psom a dvoma, zásadne na opačnú stranu utekajúcimi deťmi, je: „Dvojčatá! A pes! Ako to vôbec zvláda!“

Trvalo mi dva roky kým som prišla na to, ako na túto reakciu zareagovať - vnútorným komplimentom, ktorý zložím sama sebe vždy, keď mi niekto pripomenie, že mať dvojčatá a zvládať ich je niečo výnimočné. Teda zvládať akékoľvek dieťa dňom a nocou (najmä v noci) je niečo nesmierne náročné. Je to ako výstup na najvyššiu horu sveta bez teplej bundy a skúseností - človek sa sám seba neustále pýta, či to vôbec zvládne a čo ho to vôbec napadlo sa tam štverať...

Mám posadnutosť analyzovať veci a preniknúť do ich podstaty, a materstvo nemohlo, mojej potrebe obsiahnuť veci, uniknúť. Myslím, že som konečne prišla na to, aké mantinely vymedzuje pre mňa materstvo.

Prvý a zásadný je milujem to na zbláznenie, a to aj keď to stvorenie nerobí nič významné. Stačí, keď vidím, ako v ponožkách a detskom oblečení (špinavom od obeda), môj syn vysmiato uteká po byte a niečo ma napĺňa nesmiernou spokojnosťou a šťastím.

Samozrejme, sú aj významné momenty, ktoré stoja za zaznamenanie. Ako dnes, keď som išla vyzdvihnúť svoje deti zo škôlky a na parkovisku som našla mojich troch mužov (manžel a dvojičky) natlačených na prednom sedadle Seicenta (skutočne malé auto) ako sa na mňa nadšene dívajú. A niečo vo mne zabudlo na to ako som dnes ráno našla myš pred domom, ako ma bolí chrbát a čo všetko som ešte nestihla urobiť. Lebo keď sa ku mne môj dvojročný syn rozbehol celý šťastný a volal: „Mama! Mama!“ aby ma objal, tak aj tak nič iné nemalo zmysel. Človek môže byť bohatý a môže byť vplyvný a môže byť aj slávny, ale takýto moment si nekúpi (nie že by mi takýto moment zaplatil účet za elektrinu alebo ma hrial o štvrtej v noci, keď ma zas niekto z mojich deti budí), ale hreje ma dostatočne dlho na to, aby som si pripomenula, prečo stojí za to mať deti.

Prvé dva roky som strávila kladením si otázky, či to celé malo zmysel a či neurobili lepšie tí z mojich priateľov (väčšina), ktorí sa rozhodli užívať si život a budovať si kariéru. A teraz viem, že mať deti je tá najväčšia a najnáročnejšia vec, ktorú môže človek vo svojom živote urobiť a zároveň je to to najobohacujúcejšie (a ak to neplatí o jednom dieťati, uisťujem vás, že o dvojčatách a iných -čatách to istotne platí).  

Druhým mantinelom materstva je zúfalstvo do zbláznenia. A zúfalstvo má viacero podôb v závislosti od toho, nakoľko som vyčerpaná a vyšťavená. Moje zúfalstvo má zvyčajne podobu hysterickej ženy, ktorá na parkovisku nákupného centra hystericky reve na černocha čo po milióntykrát za mesiac od nej pýta peniaze. Ale fantázii sa medze nekladú a zúfalstvo má veľa variánt. Jeden zvlášť otravný prejav zúfalstva je sťažovanie sa. Boh vie, že v mojom srdci je jedna miestnosť, kde malí škriatkovia dňom aj nocou zhromažďujú všetky možné a nemožné sťažnosti, ktoré potom vypúšťam do sveta. Kedysi mi bolo povedané, že odkedy som matkou dvojčiat, veľa sa sťažujem. To si píšte, že sa sťažujem! To je ako povedať niekomu kto mal na obed kapustnicu, že veľa prdí. Isté veci prichádzajú v pároch a sú neooddeliteľné! Prečo? Lebo patria k zdravému stráveniu toho čo sa deje v našom živote.

Moje zúfalstvo začína pri milióntom opakovaní toho čo majú a nemajú robiť moje deti a pokračuje sebaľútosťou nad osobným zlyhaním a faktom, že moji potomkovia odmietajú moju osobu ako autoritu (a keď vás nepočúvajú dve terrible-two's dvojičky, vedľajším efektom je skutočne veľký bordel). Tak nejako sa rodia hystericky kričiace ženy. Nad rozliatym džúsom a pri podlahe posiatej hračkami, za revu dvoch skvelo sa zabávajúcich deti.

Čo ma vedie k ďalšiemu zákutiu materstva - vytočená do zbláznenia. A aj keď väčšina matiek s pokryteckou obľubou tvrdí, že na svoje dokonale poslušné dietky nikdy nekričí a nikdy sa na ne nehnevajú, a potom sa oblečú do šiat najhoršieho možného klišé: „Ja byť matkou proste milujem, je to to najlepšie na svete!“ Osobne si myslím, že hnev k materstvu patrí. Ak nie ste úplný retard, v nejakom bode vás prestane baviť dookola opakovať svojmu dieťaťu, že jedlo sa nehádže na zem, a že voda pre psa nie je hračka. A ak máte ešte v poriadku emotívne ústrojenstvo, dôjde vám trpezlivosť. Ak nie v tomto bode, možno to bude v bode, keď si váš syn po miliónty prvý krát odmietne obliecť bundu, čiapku alebo topánky a každodenný súboj za jeho plaču vás dožerie. Alebo tou poslednou kvapkou bude každovečerný tanec pred spaním - počnúc tým, že synátor nemôže ešte spať lebo chce piť vodu... mlieko... plyšového macka... Mama! Nie toho, iného macka... prikryť... inú deku... vodu... červenú formulu... a potom už to nie je váš syn čo na vás kričí z postieľky, ale vy čo kričíte z pohovky, že ak neprestane vymýšľať tak to oľutuje.

A možno ten záchvat hnevu príde, keď si človek uvedomí koľko námahy také dieťa stojí a ako málo je za to ocenený. A možno ten hnev dorazí, keď sa vás priatelia netaktne spýtajú, prečo ste taký vyčerpaný, neupravený či málo spoločenský. A možno vás dožerie fakt, že aj tá najbežnejšia vec akou je vyjsť si na ulicu, trvá pol hodinu a stojí veľké úsilie, ktoré často ani nestojí za to. A možno to bude v momente, keď si uvedomíte, že ste sa zmenili a nie vždy je to dobrá zmena. A možno ten hnev dorazí v rôznych vlnách z rôznych strán.  

Posledným uhlom materstva, ktorým je ohýbaná každá matka, je vydesená k zblázneniu. Musím sa priznať, že byť matkou dvojčiat ma naučilo jednej veci - dôverovať svojim deťom, že to prežijú. Keď moje dieťa spadne na zem alebo sa buchne, iba skontrolujem či je živé a ak áno, tak viem, že je to dobre. Nedvojičkovým mamám sa to môže javiť ako cynizmus, ale keď vydelím svoju materskú úzkosť dvoma, aby sa ušlo každému dieťaťu, jej prejav sa proste zníži. 

Ale ak by ste išli pod povrch, tak tam niekde vnútri žije moja vnútorná matka, ktorá zrazu vníma svet z iného uhla pohľadu.

Keď som nedávno išla navštíviť svoju priateľku, jej dom nebol predražené majstrovské dielo architektúry. Bola to smrtonosná pasca so stenou zo skla, oceľovým schodiskom a ostrými hranami. A takým sa stal pre mňa celý svet. Cieľom môjho života je dostať tých dvoch do dospelosti, bez ujmy na zdraví.

A ani zďaleka to nekončí pri ostrých hranách. Perfekcionista akým som, to dotiahol k dokonalosti, a tak mi tá vnútorná matka nedáva spávať z najrôznejších dôvodov. Denne čelím nástrahám, akým je nezdravá a nevyvážená strava, ktorej nechcem vystavovať svoje deti, či nebezpečenstvo, ktoré číha na vývoj mojich detí v televízii. Samozrejme v nejakom bode ich vývoja som sa naučila kompromisu, lebo okrem toho, že som mama, som aj človek a do 24-hodinového dňa musím natlačiť obe tieto osoby a ich potreby. Takže moje deti pravidelne jedia hranolčeky a, Bože odpusť, aj čokoládu, a dokonca majú povoleného Macka Uška na 10 minút denne, vždy pred spaním (Tomu sa hovorí predchádzanie nervovému kolapsu alebo aj kompromis. Cukor nie je ani zďaleka taký zlý ako sa hovorí. Na pár minút zamestná vášho potomka, a to je niečo, čo stojí za zváženie). 

Moje zúfalstvo sa ale opäť ozve v plnej kráse, keď potom opäť raz niekto niekde niekoho zabije za bieleho dňa, iba preto, že bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. To je ten okamih, keď opäť zvažujem svoju túžbu žiť na izolovanom ostrove v Pacifiku. 

Mať deti znamená, že človek prestáva byť tolerantný k ľuďom, ktorí sadajú za volant s alkoholom v krvi a ozbrojené konflikty sa ho akosi dotýkajú o kúsok viac, tam niekde vnútri. A keď počujete ako niekto niekde hovorí, že „we should make this world a better place“ akosi mi dochádza, že to vôbec nemusí byť zlý nápad. 

Takže, keď sa ma niekto pýta ako to zvládam s dvoma deťmi, v mysli mi prebehne rýchlofilm mojich osobných mantinelov, medzi ktorými denne pinkám, a ja si uvedomujem, že to celé milujem a nenávidím, že ma to privádza do zúfalstva a desí ma to. Ale nikdy by som nemenila... 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Kto je online

Práve tu je 214 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies