foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Zvláštne puto jednovaječných dvojčiat

Attachments:
FileDescriptionFile sizeDownloads
Download this file (D-4-2015-zvlastne-puto-jednovajecnych-dvojciat-38-41.pdf)Zvláštne puto jednovaječných dvojčiat'Článok v časopise DVOJIČKOVO 4/2015 - PDF verzia (str. 38 – 41)186 kB604

Puto dvojčiat je jedinečné a niekedy aj záhadné...Puto dvojčiat je jedinečné a niekedy aj záhadné, zvlášť keď ide o jednovaječné dvojčatá, ktoré sú identické, a teda aj navlas rovnaké. Ich súrodenecké puto je veľmi silné, pochádza ešte z čias prenatálneho vývoja, keď sa spolu delili o miesto v maternici, kde mali spoločnú placentu, neskôr spali v jednej postieľke aj spolu vyrastali.

Aj z tohto dôvodu je prepojenosť dvojčiat najsilnejšia. Toto puto sa často vytvára na celý život. No nie je to len vzhľad, ktorý ich spája. Často sú to aj povahové vlastnosti či samotné myšlienky. Niektorí hovoria aj o určitej forme telepatie medzi jednovaječnými dvojčatami.

V mnohých prípadoch sa dvojčatá nerodia len naraz v jeden deň, ale v jeden deň aj umierajú. Takýchto prípadov na svete nie je veru málo. Mnohé sú tak na seba naviazané, že cítia bolesť toho druhého, hoci každé z nich je práve na opačnom konci sveta. V rovnakom čase začínajú chodiť, rastú im zúbky, začnú rozprávať... Sú nerozlučné, všetko chcú prežívať spolu, keď zostane jedno samo, necíti sa bez druhého dobre a je mu smutno... Ich vzťah je oveľa hlbší ako vzťah medzi bežnými súrodencami. Pre mnohých je preto toto puto nepochopiteľné a do istej miery aj záhadné.

Iste ste už videli dojímavé fotografie dvojčiat tesne po pôrode, na ktorých sa dvojčatá držia za ruky. Je to krásne a pre mnohých nepochopiteľné, už takto ukazujú, že patria k sebe, inštinkt im napovedá, že nie sú samy. A je to tak, nikdy nie sú samy, a hoci nie sú práve spolu, cítia prítomnosť toho druhého.

Dvojčatá sa vyskytujú aj v rôznych mytológiách a vo všeobecnosti sú symbolom duality a vzájomného dopĺňania sa. Napríklad egyptskí bohovia – dvojčatá Geb a Nut (bohyňa nebies), boli súrodenci a zároveň aj milenci. Ra ich rozdelil neskoro, lebo medzitým stihli mať synov Osirisa a Seta, tiež dvojičky.

Choroby

Ak máte jednovaječné dvojčatá, alebo ste z takýchto dvojčiat, viete, čo je to, keď ochorie jedno z dvojčiat, o chvíľu má tú istú chorobu aj to druhé a nejde len o bežné prechladnutie, angínu či chrípku, ktoré si bežne odovzdávajú aj „nedvojičkoví“ súrodenci.

Ak teda jedno z dvojčiat trpí chorobou, ktorá má genetický charakter, s veľkou pravdepodobnosťou môžete čakať, že aj druhé dvojča bude mať rovnakú diagnózu. Nie je to však pravidlo.

Prenos myšlienok, bolestí a pocitov

Samotná komunikácia medzi jednovaječnými dvojčatami je sama osebe fenoménom, ale nie je to jediná zvláštnosť. Ide tu o celkovú prepojenosť dvojčiat, keď majú schopnosť vnímať bolesť toho druhého alebo vnímať to, čo práve cíti či prežíva.

No nie všetky dvojčatá majú túto schopnosť. Guy Lyon Playfair vo svojej knihe Telepatie mezi blízkými (vyšla v roku 2006 v češtine) tvrdí, že tridsať až tridsaťpäť percent jednovaječných dvojčiat niekedy v živote zažije telepatiu. U väčšiny jednovaječných dvojčiat, ktoré vyrastali spolu, existuje prepojenie – akési puto, ktoré je oveľa silnejšie ako u bežných súrodencov. Vo svojej knihe ďalej opisuje príbehy jednovaječných dvojčiat, keď boli v ohrození života, alebo sa jednému dvojčaťu dialo niečo mimoriadne a druhé to vycítilo aj napriek veľkej vzdialenosti.

Ako príklad môžeme uviesť niekoľkotýždňové dvojča, ktoré svojím vytrvalým plačom upozornilo matku, že jeho brat sa dusí v perinách. Alebo pád jedného z dvojčiat, ktorý druhé dvojča pociťovalo ako bolesť.

Je tu opísaný aj prípad jednovaječných dvojčiat – dievčat, ktoré boli také navzájom senzitívne, že cítili aj tú najmenšiu odreninku. Keď boli dievčatká choré, ich mama, bez ohľadu na to, ktorá chorobou trpela, musela dávať lieky obom. Tieto dievčatká podstúpili veľa testov, ktoré sa prispôsobovali ich veku. Mali overiť ich telepatické schopnosti, v ktorých dopadli výborne. Boli tak označené ako takmer ideálny telepatický pár.

Pokusy s telepatiou

Prípad telepatie či mimozmyslového vnímania môžeme ilustrovať na pokuse, ktorý sa uskutočnil v roku 2003 s chlapcami Richardom a Damienom Powlesovcami, pri ktorom jedného zavreli do zvukotesnej uzavretej miestnosti s vedrom ľadovej vody a druhého pripojili na polygraf, prístroj v našich končinách známy aj ako detektor lži. Neskúmali, či niekto klame, aby neprišlo k omylu, polygraf zaznamenáva fyziologické veličiny ako tlak, pulz či dýchanie. Keď chlapec vnútri ponoril ruku do ľadovej vody, chlapec vo vedľajšej miestnosti sa zrazu prudko nadýchol. Keď chlapec vnútri otvoril škatuľu, z ktorej naňho vyskočil gumový had, chlapcovi vonku vyskočil pulz a podobne.

Prípadmi telepatie sa vo svojej knihe Nedelitelná dvěma (vyšla v češtine v roku 2009) zaoberá aj Nancy L. Segalová. V knihe opisuje skutočné prípady väčšinou jednovaječných dvojčiat, ktoré boli po narodení oddelené a vyrastali jednotlivo, no potom sa vďaka náhode v dospelosti stretli.

Podobný prípad mimozmyslového vnímania môžete sledovať napríklad aj vo filme Alicino zrkadlo. Mladý manželský pár, Fiona a Antoine, veľmi túžia po dieťati, no keďže to nejde prirodzenou cestou, podstúpia umelé oplodnenie. Keď sa však ani piaty pokus nepodarí, Antoine odchádza na druhý koniec sveta.
O osem rokov neskôr pobehuje po pláži osemročná Alice. Fiona totiž Antoina nikdy neinformovala o svojom tehotenstve, o ktorom sa dozvedela až po autonehode. Alice ale trpí zvláštnymi psychickými stavmi, navyše sa Fiona aj Antoine dozvedajú, že krvná skupina dievčatka sa nezhoduje
s krvnou skupinou jej otca. Postupne odhaľujú lekársky experiment, ktorý sa na nich uskutočnil a o ktorom nemali ani tušenia. Náhodne sa stretávajú s Annou, ktorá vyrastá v Taliansku a Alice je jej jednovaječným dvojčaťom, odtrhnutým od svojej sestry dlho pred narodením bez toho, aby o tom Fiona alebo Annina matka Carla vedeli. Keď si jedna zlomí nohu, bolesť cíti aj tá druhá, keď sa jedna popáli, objaví sa podobná jazva aj u tej druhej.

O správaní jednovaječných dvojčiat rozhoduje z väčšej časti výchova a prostredie, v ktorom vyrastajú

Výskumy oddelených dvojčiat

Profesor Tom Bouchard z Minnesotskej univerzity sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia venoval výskumu, počas ktorého hľadal páry dvojčiat, ktoré boli vychovávané oddelene. Dôkladným skúmaním týchto dvojíc zistil, že väčšina týchto dvojčiat mala rovnaké IQ, rovnaké zdravotné problémy, podobné záujmy a koníčky, podobný prístup ku vzťahom a dokonca aj podobné chute na niektoré jedlá.

Profesor dospel k záveru, že jednovaječné dvojčatá vychovávané oddelene sú si podobnejšie ako dvojvaječné dvojčatá vychovávané spolu.

Reč dvojčiat

Reč sa u dvojčiat väčšinou vyvíja inak ako u detí, ktoré sa narodili jednotlivo. Ide o typický oneskorený vývin reči, ale aj fakt, že dvojčatá si väčšinou vytvárajú vlastnú reč, ktorou sa dorozumievajú. Najčastejšie toto môžeme pozorovať medzi druhým a ôsmym rokom života. Ide o reč, ktorej mnohí nerozumejú, keďže dvojčatá používajú nezvyčajné, vymyslené slová a slovné spojenia, ktorým rozumejú len ony samy.

Príčinou vzniku takejto reči je pravdepodobne puto medzi dvojčatami – vystačia si samy a nepotrebujú pustiť k sebe nikoho ďalšieho. Chýba im priamy kontakt s okolím, pretože nemajú potrebu komunikovať s ostatnými.

Aby sme zabránili rozvoju takejto reči u dvojčiat, najlepší spôsob je nenechávať dvojčatá osamote, ale je potrebné umožniť im kontakt s ostatnými deťmi, hoci sa môže zdať, že to momentálne nepotrebujú.

Nevera dvojčiat

Zaujímavá je aj nevera z pohľadu dvojčiat. Tim Spector v jednej nemocnici v Londýne uskutočnil výskum, v ktorom skúmal neveru z pohľadu jednovaječných dvojčiat. Výskumu sa zúčastnilo až 1 600 párov jednovaječných aj dvojvaječných dvojčiat. Neskôr sa zameral skôr na neveru žien, kde sa zistilo, že spojitosť medzi neverou jednovaječných dvojčiat naozaj existuje. Výskum tak potvrdil, že ak sa nevera vyskytuje u jednej sestry pri jednovaječných dvojčatách, je takmer päťdesiatpercentná pravdepodobnosť, že sa vyskytne aj u tej druhej.

Odlúčenie dvojčiat

V minulosti, no aj teraz sú ešte bežné prípady, keď boli dvojčatá od seba oddelené a vyrastali nie spolu, ale ďaleko od seba v odlišných podmienkach. Týmto sa zaoberajú mnohé výskumy, ktoré skúmali tieto dvojčatá. Aj v súčasnosti stále prebiehajú výskumy, v ktorých dvojčatá zámerne oddelili a sú pozorované zmeny, ktoré sa prejavujú na ich správaní v závislosti od odlišného prostredia.  

G. L. Playfair vo svojej knihe Telepatie mezi blízkymi uvádza príbeh identických sestier, ktoré boli oddelené krátko po narodení. Prvýkrát sa stretli, až keď mali štyridsať rokov a boli si nápadne podobné v množstve životných situácií, ktoré sa im stali. Napríklad sa obe so svojimi manželmi zoznámili, keď mali šestnásť rokov, a to dokonca na veľmi podobnom mieste. Páčila sa im aj podobná hudba a obe mali rovnaké zranenia s rovnakými následkami, no nikdy sa u nich neprejavila žiadna skúsenosť s telepatiou. Skúsenosti a zážitky, ktoré takéto dvojice prežívajú, sa zvyčajne týkajú stavu ohrozenia, nebezpečenstva alebo prežívania bolesti.

Nancy Segalová vo svojej knihe Nedelitelná dvěma uvádza príbeh dvojčiat Marka a Garryho, ktorí sa stretli až v dospelosti, pretože Garry bol adoptovaný. Obaja majú rovnaké návyky – plechovku piva si podopierajú malíčkom, nosia kľúče na krúžku na rovnakej strane nohavíc, majú rovnaký zmysel pre humor a obaja sú dobrovoľní hasiči.

Najväčší rozruch však bol okolo 39-ročných bratov Jima Springera a Jima Lewisa, ktorí boli známi vo svete aj ako „bratia Jimovia“. Narodili sa chudobnej 15-ročnej imigrantke a adoptovali si ich dve rôzne rodiny, keď mali len pár dní. Obaja dostali meno Jim, ako deti mali psa menom Toy, obaja sa oženili so ženami, ktoré mali meno Linda, potom sa rozviedli a vzali si iné ženy s menom Betty. Svojich prvorodených synov obaja pomenovali James Alan. Obaja každoročne trávili dovolenku na rovnakej pláži na Floride. Rukopis mali na nerozoznanie, aj ich domov a záhrada vyzerali podobne. V roku 2002 zomreli v rovnakom dni na rovnakú chorobu.

Vplyv prostredia na správanie dvojčiat

O správaní jednovaječných dvojčiat rozhoduje z väčšej časti výchova a prostredie, v ktorom vyrastajú. Zaujímavé je aj zistenie, že hoci majú v génoch zakódovanú rovnakú informáciu, často sa stáva, že jedno z dvojčiat je chudšie a druhé tučnejšie. Tieto odchýlky sú spôsobené životným štýlom a už spomínanou výchovou. Prejavuje sa to väčšinou už vo vyššom veku, keď dvojčatá si založia svoje rodiny a v podstate tak žijú od seba oddelene, hoci sa často navštevujú. Majú svoje zaužívané zvyky a formujú sa už v iných životných podmienkach, čo ovplyvňuje ich ďalší vývoj. Preto sa niekedy môže stať, že na konci života máte zrazu pred sebou dve úplne odlišné bytosti, hoci identické.

Spoločné tehotenstvo aj pôrod

Určite ste už počuli o dvojčatách, ktoré v rovnakom čase počali aj porodili svoje deti, dokonca porodili dvojčatá.

Zaujímavý je napríklad prípad jednovaječných dvojčiat Kerri Bunkerovej a Kelli Wallovej, ktoré budúci rok na jar očakávajú narodenie svojho druhého páru dvojčiat. Obe sestry však už majú dvojčatá po umelom oplodnení. Keď Kelli v júni na svoje prekvapenie zistila, že je prirodzenou cestou znova tehotná a opäť čaká dvojčatá, dala si tehotenský test urobiť aj jej sestra. Výsledok bol rovnaký, pričom lekár v prípade Kerri oplodnenie prirodzeným spôsobom prakticky vylúčil.

Mama mojej kamarátky je z jednovaječných dvojčiat. Videla som obe, teraz vôbec nie sú rovnaké, čo sa dá vysvetliť inými životnými podmienkami, v ktorých žijú. Zvláštnosťou je u nich, že svoje prvorodené deti počali v ten istý deň a tak isto sa im aj v rovnaký deň narodili. Bolo to takmer pred štyridsiatimi rokmi, takže tu nemožno hovoriť o umelo vyvolanom pôrode či umelom oplodnení, ktoré by prebehlo v jeden deň. Moja kamarátka má teda rovnaký dátum narodenia ako jej bratranec.

Spolu až naveky

Nedávno ste mohli v médiách zachytiť správu o jednovaječných dvojčatách z USA, ktoré zomreli
v jeden deň s odstupom len 18 hodín. Išlo o 83-ročné sestry Helen a Claru. Clara zomrela ráno v nemocnici v Lakewoode a pol hodinu pred polnocou v ten istý deň zomrela jej sestra Helen v domove dôchodcov len 30 km vzdialeného od Lakewoodu. Ako spomínajú ich príbuzní, sestry, hoci boli samostatné, na druhej strane boli od seba závislé a vždy držali spolu.

Foto: pixabay.com

Článok vyšiel aj v časopise Dvojičkovo 4/2015 (strana 38 – 41)

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Kto je online

Práve tu je 139 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Súvisiace články

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies