foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 106 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Toaletné blues

Attachments:
FileDescriptionFile sizeDownloads
Download this file (D-4-2016-toaletne-blues-38-40.pdf)Toaletné bluesČlánok v časopise DVOJIČKOVO 4/2016 - PDF verzia (str. 38 - 40)844 kB95

Toaletné bluesÁno... téma za všetky drobné.

Odkedy sa narodila moja prvá dcéra, tešila som sa na moment, keď už nebude mať plienky. Tieto výstupné procesy sú nielen môj materský limit, ale aj chovateľský. Síce chápem svoju povinnosť a zodpovednosť a aj podľa nich konám, vôbec mi to nebráni byť pri pohľade na kôpku a jej zápach celá zelená. Nezlepšilo sa to ani po troch deťoch, dvoch psoch a jednej mačke.

Takmer okamžite som si uvedomila, že netuším, ako to Miš naučím. Moja ideálna predstava bola taká, že dieťa niekomu odovzdám a ten dotyčný mi ho vráti odučené od plienok.

Tak to presne nebolo.

Nakoniec však zvíťazil zdravý rozum a predsa len som sa do tejto náročnej výzvy pustila sama. Začala som, keď mala Miš okolo roka a pol, v zime. Internet je plný dobrých rád, na ktoré prídete intuitívne aj bez neho, takže sme si na nočníku čítali, tabletovali, hrali sa, chodili pravidelne, chodili pred spaním, po spaní a pred odchodom a po príchode... Viete si predstaviť. Neúspešne, samozrejme. Plienka bola plná, prípadne pančuchy mokré, keď som mala „hardcore“ náladu a plienku som jej nedala vôbec.

Keď mi kamarátka rozprávala, ako svojho rovnako starého syna už keď bol bábätkom dáva na záchod (nie šerbeľ, záchod!), aby sa vykakal, myslela som si, že som nespôsobilá mať deti. Ako to, akože, mám vycíť, že už chce? Ja to vycítim akurát, keď už to tam je.

No fajn, spoliehala som sa na leto. Ideme na chatu, tam bude behať bez plienok. V tom čase sme si zadovážili ďalšie šteniatko (myslím psa), a preto sa mi začiatok toho leta spája najmä s tým, ako som všade utierala mláčky či už po dcére, alebo po psovi.

Zrazu sa to však zlomilo. Mišutke to nejako docvaklo a začala sa mesiac pred druhými narodeninami pýtať sama.

Prirodzene som sa nemohla úplne tešiť, pretože na kakanie stále chcela plienku ešte celú nasledujúcu jeseň. Nikdy nezabudnem, ako vždy, keď dostala plienku, išla sa zašiť za kreslo a tam jej vyliezali oči.

Múdry internet hovorí, že ideálny čas na druhé dieťa je vtedy, keď to prvé už nemá plienky. U nás to vyšlo. Ale aby som sa necítila príliš istá, že viem, do čoho idem, tak teda druhé dieťa boli dvojičky.

Napriek tomu, že som už mala nejaké skúsenosti, musím potvrdiť, že čo dieťa, to originál.

Keďže ani tentoraz sa nikto neponúkol, že deti odučí od plienok za mňa, zopakovala som vzorec ako som na to išla prvýkrát. Medzi prvou a druhou várkou je rozdiel tri roky a 6 týždňov, takže v to príslušné leto boli naše „bábätivce“ o 6 týždňov mladšie ako Miš, keď začínala s toaletnou kultúrou.

Ivuška, dvojičková dcéra, to vyslovene odpozerala od staršej sestry. Od malička za ňou v žiadnom prípade nemôže zaostávať. Keď sme jej vysvetlili, čo sa bude diať, že plienka ide preč a odteraz bude chodiť na nočník, prichytila som ju, ako sleduje sestru, ktorá sedela na WC. Privreté oči, naklonená hlava, rozmýšľala, čo sa to tam deje.

Do týždňa vybavené, ostali jej plienky iba na poobedný spánok a noc.

Tomáško bol iná kapitola. Nemôžem povedať, že by nerozumel tomu, čo od neho chceme. To v žiadnom prípade. On skrátka nechcel. A nechcel najbližších 9 mesiacov. Hlavu som si trieskala. Všetci sme si hlavu trieskali. Vyskúšala som všetko. Podobrotky, pozlotky, po prasknutí nervov a znova dokola. Do škôlky chodil s plienkou.

Nakoniec som sa vzdala. Hovorím si, tri roky ešte nemal, ak sa to dovtedy nezlepší, začnem to riešiť.

Aby teda nevyšiel z cviku, každé ráno som sa ho pýtala, či si dá slipky, alebo plienku. Mladý si stál za svojím a konštante si pýtal plienku.

Až raz...

Až raz ráno si vypýtal slipky.

Hotovo.

Cikanie, kakanie, poobedný spánok, nočný spánok – bez plienky.

Lup! A bolo.

Čo sa mu udialo v hlavičke, asi nepochopím. V zásade však musím priznať, že síce ma vytrápil, ale som na neho hrdá, ako zo dňa na deň dospel.

Ale teda – aby som sa netešila priveľmi – Ivuška má plienku na noc doteraz. Cez deň rok a pol bez problémov, ale v noci... no – stále ju potrebuje.

Sem-tam skúsim, či sa náhodou niečo nezmenilo, ale nie. Na druhý deň periem celú posteľ, hoci ju budíme a dávame v noci cikať.

Považujem to však za drobnosť, keďže plienku si natiahne sama a ráno mi ju iba podá, aby som ju zahodila.

Po tom všetkom pre mňa ťažká pohodička.

Foto: archív autora

Článok vyšiel aj v časopise Dvojičkovo 4/2016 (strana 38 – 40)

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2017 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2017  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies