foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 216 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Kráľovstvo bez kráľa

Attachments:
FileDescriptionFile sizeDownloads
Download this file (D-1-2016-kralovstvo-bez-krala-54-58.pdf)Kráľovstvo bez kráľaČlánok v časopise DVOJIČKOVO 1/2016 - PDF verzia (str. 54 - 58)293 kB298

Mamička a jej dvojčatáNikdy by som si ani len v zlom sne nepomyslela, že sa toto stane práve mne...

Môj život

Aj keď sa mi v snoch istý čas snívali dosť zlé veci ako dôsledok týraného dieťaťa otcom počas 10 rokov, tak toto by som nepredpokladala.

Áno, prežila som si v živote s mamou a bratom veľa zlých, nešťastných dní, keď nám pri konci išlo aj o život. Ale sme tu, a zo mňa sa zo dňa na deň bez premýšľania stala živiteľka – hlava rodiny.

Pre brata som okrem sestry bola aj otcom, a pre maminu predovšetkým psychickou oporou. Nič neľutujem, a urobila by som to znovu. Vtedy som si povedala, že ak ja raz budem mať deti a rodinu, chcem v nej len smiech a tešiť sa z maličkostí, ako sú objatie a relax na gauči s partnerom a deťmi. Žiť ako v kráľovstve. Lebo bohatstvo nie je mať plné trulice zlata, ale šťastie a smiech detí v dome.

V tomto nešťastnom, zlom čase som spoznala priateľa. Opak môjho otca. Milý, vtipný, tichší..., teda ja som veľmi „ukecaná“, takže oproti mne sú skoro všetci tichí. Áno, bola to láska. Randili sme, chodil na dovolenky, výlety, do kina, divadla, smiali sme sa a zabávali. Pre môjho brata bol ako starší brat, pre maminu ako ďalší syn. Nebolo to len ružové, to je asi každej žene jasné. Ale aj napriek tomu som si bola istá, že nechcem meniť, a s ním chcem mať dieťa.

Moje tehotenstvo

Po dvanásťročnom vzťahu by sa veru už aj patrilo... tak sa stal malý zázrak a ja som ako každá žena navštívila lekáreň, kúpila tehotenský test po tom, čo som sa pozrela do kalendára, a smerovala na WC, kde som tých dlhých pár minút čakala, čo sa objaví. Nasledoval telefonát ku gynekológovi, predsa len nech mi potvrdí to, čo ukázal test. A veru, domov teda do práce, som odchádzala s vytlačenou USG fotkou.

Odchádzala som šťastná, ale aj s obavami, pretože mi môj gynekológ po dlhom vyšetrení ultrazvukom povedal okrem toho, že som tehotná aj to, že mám aj uterus duplex ako moja mamina a teta. Pre vysvetlenie dve maternice. Od tej chvíle som vedela, čo ma čaká a čo sa môže stať. Teta po viacerých otehotneniach a potratoch nemá vlastné dieťa. Moja mama prvé potratila, a ja som vraj mala svoje dvojča. Bola som vraj ten silnejší plod a ostala tom tak v maternici. Podotýkam, že v roku 1984 ultrazvukové vyšetrenie nebolo také bežné ako teraz. Vedela som od mojej mamy, čím všetkým si prešla, aby mala mňa a aj môjho brata.

Na druhom ultrazvuku bol o to väčší šok a radosť, keď sa na monitore objavili dve srdiečka. Neplakala som ani od šťastia, ani od strachu, strach som nemala. Len som sa usmiala a vedela, že bude dobre. Partner bol so mnou skoro na každom ultrazvuku.

Tehotenstvo som si prežila so všetkým, čo k nemu patrí, od nevoľností, potravinovej intolerancie (nemohla som jesť žiadne mlieko a mliečne výrobky, akúkoľvek múku a aj potraviny, kde bolo čo i len trošku múky, sladkosti mi vôbec nechutili). Takže ako môj brat povedal, bola som ako zajac, čo jedol len mrkvu, šalát, pil vodu a spal. Mala som jeden kolaps, keď mi moje bublinky zatlačili na vena cava (veľká, ale krátka žila, ktorá odvádza odkysličenú krv z hornej polovice tela do pravej srdcovej predsiene) a ja som sa našťastie neocitla na zemi. Ale infúzie a ďalší pokoj na lôžku ma neminul. Asi od 17. t. t. som bola doma len ako ležiaca s vyvýšenými nohami, mohla som absolvovať len krátke prechádzky. Bola to aj zábava, lebo som dosť spala, a teraz už aj chápem prečo. Musela som si „nadspať“ tie nevyspaté noci, ktoré ma čakali.

V 30. t. t. prišli nepravé kontrakcie, a šťastie, že máme vo vchode zdravotnú sestru, záchranára a aj lekárku. Tak som nemusela byť hospitalizovaná na Vianoce v nemocnici do konca tehotenstva. Potom to išlo akosi pomalšie, bublinky tlačili na slabinový kanál, ja som okrem ležania nemohla nič... Teda mohla som vstať a ísť na WC, lebo mi veselo okopávali aj močový mechúr. Pôrod našťastie vyšiel ako som mala dohodnutý termín s mojím pôrodníkom, keďže plod B už nepriberal dva týždne. Áno, ja som nechcela vedieť, čo čakáme. Vedela som, že v brušku nenosím ani zajace, ani kolobežky, ale dve krásne a múdre deti, ktorým som každý deň rozprávala, že tam musia pre svoje dobro vydržať čo najdlhšie, že ja už vydržím čokoľvek.

V pôrodniciBublinky sú na svete

Dňa 21. februára sa narodili moje dve bublinky Zoe a Lea. Moje princezničky. Nebudem opisovať, ako som sa cítila po sekcii, ale áno, partner bol pri nás aj po pôrode dve hodiny.

Po pár dňoch sme sa ocitli doma. Tešili sme sa, ale vlastne sme nevedeli, čo nás čaká. Tie prebdené noci, riešiť či mám, alebo nemám mlieko, kde kúpiť plienky, poradňa...

Po pár týždňoch som sa snažila partnera usmerniť čo môže, čo má robiť, čo kde vybaviť. Len na chvíľku mi to pomohlo a o pár dní bolo všetko v starých koľajach. Nebolo to ako z filmu ani ako z knihy. Nebol to ani realita akú som chcela ja, mať šťastnú rodinu, keď sa môžem na partnera spoľahnúť a oprieť sa oňho, keď budem potrebovať. A keďže dve deti neskutočne vyčerpávajú, prežívate s nimi reflux, koliky, plač, nespia, nepapajú, spia hladné, nechcú papať, najedia sa moc... kolotoč, veď to poznáme, a ešte riešiť aj partnera ako tretie dospelé dieťa. Predýchala som všeličo, lenže toto sa ťahalo a ťahalo a kopilo a kopilo. Nepomáhal plač, nepomáhala ani trucovitosť, nepomáhalo ani to, že si s ním „pokecali“ moji najbližší o tom, čo je to rodina a dve deti.

Odcudzenie a rozchod

Dni plynuli a mne sa ten, ktorého som ľúbila, vzďaľoval a menil pred očami, Odrazu to bol muž, ktorý na mňa kričal, ktorý buchol dverami, hádal sa so mnou aj pred malými deťmi a TOTO som nikdy nechcela – mať rodinu, akú som mala ako dieťa. Odcudzili sme sa po každej stránke, odrazu som mala pocit, že žijem s cudzincom. Na každú otázku prečo je taký, prečo nepomôže, prečo nie je s nami, keď môže, odpovedal mlčaním alebo bolo jeho odpoveďou, že on robí všetko a mne sa nič nepáči. Radila som sa s kamarátkami, mamičkami dvojčiat, snažila som sa pochopiť, pomôcť mu začleniť sa, vyriešiť celú situáciu. Mám pocit, že som urobila všetko, čo sa dalo. Lenže, keď som po deviatich mesiacoch odrazu živila seba, dve malé deti a aj jeho + prispievala mojej mamine, tak som si povedala, že stačilo. Pre malichernosť buchol dverami a odišiel k mamičke. Bolo pár dní pred Vianocami. Na moje prosby, aby sa vrátil, že sú to prvé Vianoce detí, nereagoval, a keď sa po pár dňoch objavil, tak prišiel za mnou s nezmyselnými požiadavkami, ktoré sa nedali splniť. Nič nepochopil, nič, a nasledoval koniec dvanásťročného vzťahu. A naše kráľovstvo už neexistovalo.

Sme samy

Nie je nikde napísané, čo vás čaká, keď sa rozhodnete pre takýto koniec a začiatok byť sama s dvoma deťmi. Rodina mi bola ochotná pomôcť, lenže aj to je dvojsečná zbraň, pretože nikto nenahradí druhého rodiča tak, ako treba.

Nasledovali preplakané noci, či som urobila dobre, či som sa rozhodla dobre aj kvôli dievčatám, veď nemám 20 a nebol to rozchod len taký. Sú tu deti, dve krásne, zdravé princezničky.

Keďže som sa už predtým starala o deti sama – od prebaľovania, kúpania, kŕmenia, po kupovanie vecí, oblečenia a potravín, tak v tomto som nepocítila, že tu s nami nie je.

Najhoršie je to po psychickej stránke. Milión otázok, na ktoré nie je odpoveď. Strach a obava, či moje deti pochopia to, čo som urobila. Pohľady a otázky rodiny a okolia. Do toho dve malé deti, ktoré nič nechápu a naďalej sa musíte o ne starať tak, akoby sa nič nestalo.

A potom nasleduje, bohužiaľ, ďalší problém, pre ktorý ženy radšej ticho trpia doma ako by mali byť samy. Finančná stránka veci. Ja som si povedala, že som zvládla veľa vecí, tak toto zvládnem sama – živiť dve malé deti. Musíte si uvedomiť, že máte len tých pár eur od štátu a z toho vám musí vyjsť kúpiť všetky veci pre malé deti. Pozeráte všetky možné aj nemožné akcie, obraciate v peňaženke centy, vyhodnocujete, čo je viac treba a čo vydrží. Zistíte, že ak chcete, aby boli deti napapané, mali plienky, tak vám neostane na nájom, alebo vyplatiť telefón. Odrazu sa z vás stane vrcholový finančný manažér. Modlíte sa, nech tie šaty, ktoré ste kúpili, im vydržia aspoň dva mesiace. Na nové šaty z výkladu zabudnite, nemyslím pre vás, ale pre deti. Vy si najbližšie roky tak ľahko na seba aj tak nič nekúpite. Sú dni, teda tie dni sú stále, keď pozeráte do peňaženky, zoznam máte dlhý a riešite, čo je viac potrebné kúpiť. Keď sa minú všetky úspory, bývalý vám neplatí, nepomáha, keď vám je trápne prosiť o pomoc rodinu, pretože tá už pomáha ako stíha a vie.

Nasleduje chodenie po úradoch, a hľadanie riešenia, veď mama s dvomi deťmi predsa nemôže ostať len tak žiť z približne 300 eur. Na úradoch moc nepochodíte. Buď zistia, že máte pozemok, ktorý predsa viete predať, príspevok na bývanie nehrozí, keďže nemáte svoj byt, príspevok na plienky alebo mlieko sa vraj nám neposkytuje. A všade dostanete na záver len odpoveď, že treba čakať na súd. To obdobie žite, z čoho chcete a viete. Nemať v tomto momente pri sebe rodinu, alebo na účte nejaké eurá, tak neviem, kde som. Tak či onak, ešteže som podávala návrh na súd čo najskôr to šlo. Mnohé ženy čakajú, že sa všetko zmení, že sám od seba sa otec detí uvedomí, a bude platiť. OMYL, úrady ani súdy nemôžu žiadať žiadne peniaze od otca detí ani o deň skôr, odkedy nie je podaný návrh na súd na výživné. Aby som nezabudla, právnika si dovoliť nemôžete, čiže je super, ak natrafíte na dobrých ľudí a tí vám poradia tak ako mne, že existuje bezplatné právne poradenstvo, kde vás právnik vie zastupovať na súde.

Hladina alfa, alebo gama, netuším, niektoré dni si človek ani nepamätá. Nevyspatá, unavená, treba zvážiť či je dôležité upratať a navariť, alebo vydržíte na rožteku a idete si ľahnúť k deťom. Manažment času, financií funguje ako hodinky, lebo inak sa nedá prežiť.

Zvládneme to

Aké je to byť teda sama s deťmi? Náročné a ťažké. Usmiata a milá, tváriť sa, že je všetko v poriadku. Po večeroch nespíte, nielenže vás budia deti každú chvíľku , ale aj preto, lebo ten vankúš je nejak mokrý od sĺz a verte mi, plačú aj silné ženy. A potom po pár týždňoch príde čas, keď si poviete, stačilo. U mňa to bolo vtedy, keď ma moje dve bubliny videli plakať a ten ich pohľad mi naznačil všetko. Stačilo sĺz, ide sa bojovať a žiť.

Sú dni, keď nevládzete, ale musíte kvôli princeznám a princom.

Sú dni, keď vám každý vyčíta, čo sa stalo, a nechápe vás, že takto ste to nechceli, takto veru nie. Nechceli ste rodinu, kde dve malé deti vyrastajú bez otca, kde ste závislí od iných ľudí.

Sú dni, keď sa smejete a sú bez starostí, ale tých je veľmi málo...

Ale hlavne sú to minúty, hodiny a dni, keď ste so svojimi deťmi, ako ja s mojimi dvoma princeznami, s tými, ktoré ste chceli a po ktorých ste túžili, nosili pod srdcom, milovali od začiatku. Ste maminou a to je najkrajšie a najhlavnejšie. Ste tu pre svoje deti 24 hodín denne a pre toto sa oplatí zažiť si v živote aj takéto obdobie – bez kráľa.

S deťmi som sama už rok. Mám tie najúžasnejšie, najmúdrejšie šibalky na svete. Milujem ich a viem, že som neurobila chybu, snažila som sa udržať rodinu pokope, ale... Raz ma snáď pochopia aj moje deti, aj rodina.

Foto: archív autora

Článok vyšiel aj v časopise Dvojičkovo 1/2016 (strana 54 – 58)

Komentárov   

Jana
0 #1 RE: Kráľovstvo bez kráľaJana 2016-07-05 20:41
Velmi Vam fandim, mate moj obdiv :-) je to velmi tazke, ale casom bude urcite lepsie.u nas to bolo co sa tyka starostlivosti podobne, mam doma sebca a karieristu, ktory je cez tyzden prec a doma cez vikendy. Ked sme sa odcudzili, napadlo ma, ze mame doma cudzinca, ktory by mohol kludne mat dalsi vztah a nevedela by som o tom...o ani nie o mesiac som zistila, ze je to pravda, ved kto by zdvihal kotvy do prace uz v nedelu o piatej.,ked deti boli najhorsie..bola som nahnevana, chcela som rozvod ale potom som si to rozmyslela, ked som si predstavila ze by moje 10 mesacne deti mali vyrastat v krasnom trojuholniku....vtedy som mu povedala, ze lutujem, ze je otcom nasich deti a zrazu sa zacal starat v ramci moznosti...rozvod som si rozmyslela aspon nacas , pretoze by som to asi nezvladla psychicky starat sa o ne nonstop, mame dvojcata narodeene o 3 mesiace skor...tiez rozmyslam, ci som urobila dobre, viem ze pre deti ano, ale pre seba urcite nie.
Citovať

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2017 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2017  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies