foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 236 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Keď nestačí 24 hodín denne


Na prechádzkeKým som ešte nemala deti, často som počúvala od skúsenejších, že deti budú vyžadovať veľa môjho času. Naivne som si myslela, že to nemôže byť také zlé a musí sa to dať zvládnuť. To som ešte nevedela, že ma zavalí horda detí, ktorým nebude stačiť ani 24 hodín denne môjho času.

 

Deň sa mi začína už o pol piatej. Vlastne „až“, môj najmladší (rok aj trištvrte) prespal bez prestávky celú noc, ale nad ránom si spomenul na mlieko a autíčko, ktoré držal pri zaspávaní. Oboch sa hlasito dožaduje, tak sa rozospatá vlečiem ohriať mliečko a uložiť ho znova spať. Keďže som sa medzitým aj tak prebrala, varím si čaj a zapínam počítač. S úderom šiestej hodiny, asi ich budí budík od susedov, vstávajú aj dvojičky (o rok staršie od bračeka) a dožadujú sa mojej prítomnosti a rozprávok v telke. Púšťam im Shreka a odchádzam zložiť bielizeň. Pol hodinu je pokoj, o pol siedmej sa prebudí aj najmladší a moja misia čoby „nočníkového otroka“ sa môže začať. „Nočníkujú“ všetci traja, na veľký záchod ešte sami nechodia, lebo sa ho boja, takže nočníky majú čestné miesto v našej obývačke – miestnosti, kde sa najviac zdržujú.


Začínam pripravovať raňajky – jedno dvojča sa dožaduje chleba vo vajíčku a čaju. Druhé dvojča odmieta čaj a pýta si džús. Ako každý deň ho presviedčam o čaji s argumentom, že v škôlke (ak sa tam raz dostane pri súčasnom pretlaku detí) mu džús robiť nebudú, iba čaj. Trochu odpije z čaju a pýta si opäť džús. Aspoň že najmladší je vďačný stravník. Zato od rána dupká pri skrini, kričí a ukazuje na kľúče zavesené v skrini. Keďže včera dôkladne zašil kľúče od auta pod gauč a hľadala som ich pol dňa, dnes mu ich odmietam dať na hranie. Následné hodinové vrešťanie ma necháva na pochybách, či na ne tak rýchlo zabudne.

 

Prinášam malým prvé raňajky – vytúžená chvíľa pokoja. Každý má svoj tanierik a pokojne jedia. Bytom sa mihne môj muž, snaží sa prebrať a ísť do práce. Dávam variť obed na dnešný deň a začínam žehliť. Je december, vonku riadna zima, takže von pôjdeme okolo deviatej. Premýšľam, čo všetko mám na vonka nachystať, chcem zobrať malých na tvorivé dielne, tak musím počítať aj s teplým oblečením na von, keďže pôjdeme pešo, aj s oblečením, ktoré budú mať vo vnútri.

 

Trištvrte na osem – najmladšiemu po hodinovom neustávajúcom reve dávam rezervné kľúčiky, ktoré nepoužívame. Užívam si pár minút pokoja. Keďže prestal vrešťať najmladší, začalo plakať jedno dvojča, slzy ako hrachy, pretože sa chce hrať s tabletom, ktorý dostal tato na narodeniny.

 

Pripravujem malým ovocie na štýl detskej výživy. Jedia každý zo svojho tanierika, trénujú sami lyžičkou. Ide im to celkom dobre, ibaže sa im samým nechce. Stále sa dožadujú mojej asistencie.


Taký obyčajný deň s dvojčatami dá veru zabrať

Kuchyňa je uprataná, obed pripravený. O trištvrte na deväť obliekam deti. Potrvá to aspoň 20 minút, postupne ich dávam pred vchodové dvere ku výťahu, aby ma tam čakali. Keď sú už raz oblečené, je im v byte teplo. Počujem, ako sa vonku veselo smejú a ich hlasy sa vzďaľujú. Bývame teraz v malom paneláku, asi išli dolu pozrieť si vianočný stromček. Pred pár dňami z neho postrhávali gule a pošliapali po nich. Kým som za nimi prišla (obliekam sa ako posledná), mohla som ísť rovno domov po metlu a pozametať črepy. Na stromček sme zavesili nové gule, ešte musím nájsť suseda, ktorý stromček pripravil a ospravedlniť sa mu za výkon mojej „demolačnej čaty“. Z domu pravidelne odchádzam neučesaná, bez mejkapu, proste klasická žena tráviaca čas doma s deťmi.

 

Tvorivé dielne boli super! Prišli sme s predstihom, takže mám čas deti povyzliekať a dať na nočník. Pani, ktorá vedie kurz, sa pri pohľade na mňa hneď ponúka, že sa bude venovať jednému dvojčaťu, aby som mala čas na druhé a najmenšiemu dáva škatuľu s hračkami. Tvoríme ozdoby na vianočný stromček, dvojičky sa náramne bavia a dokonca vydržia pri stole celú polhodinu. Potom ich už nadšenie prejde. Vedľa tvorivej dielne je voľná telocvičňa, takže dostávajú lopty a môžu si ísť pobehať. Tak sem budem veru chodiť častejšie!

Výroba vianočných ozdôb na tvorivých dielňach


Vraciame sa domov o trištvrte na dvanásť. Najnáročnejšou časťou nášho dňa je príchod domov z prechádzky. Deti sú už hladné, unavené, vreštia všetky tri naraz. Jedno dvojča má silné obdobie vzdoru, tak pri výťahu predvádza aj hádzanie sa o zem. Skúšam ho naraz odniesť v náručí spolu s taškou s vecami a nočníkom, druhou rukou poháňam zvyšné plačúce deti do výťahu. Keď sme doma, je už dobre. Plač akoby uťal. Rýchlo ich vyzliekam, dávam do postele, ponúkam fľašku s teplým mliekom a o dvanástej už všetci svorne spia. Super, čakajú ma dve, v lepšom prípade tri hodiny nerušeného voľna. Nemôžem síce nikam odísť ani nič hlučné robiť, ale to mi nevadí. Pokojne sa najem, zapnem počítač, triedim fotografie, telefonujem alebo si pospím.


Najmladší vstáva po troch hodinách vyspatý doružova. Ach jaj, začína druhá smena. Dvojičky vstanú chvíľku po ňom. Jedia neskorý obed. Poobedie je jednotvárne ako vždy. Stmieva sa, takže von sa nám ísť neoplatí. Deti sa hrajú, respektíve hašteria v detskej izbe a v obývačke. Striedavo chodia za mnou a sťažujú sa jedno na druhé. Jedno chce hračku toho druhého, prípadne najmladšieho. A podobné kombinácie. Každé chce pozerať inú rozprávku. Chodím po byte a miliónkrát za deň zdvihnem hračky zo zeme, prevrátené stoličky, vysypané lego vrátim do škatule. Polovicu hračiek sme im skryli, aj s tými, ktoré zostali, však vedia spraviť riadny neporiadok. A kde je už raz neporiadok, tam sa predsa hrať nebudú...


Ak chcem, aby boli deti šťastné, sadnem si k nim a čítame si knižky. Vždy nastane súboj, kto si mi sadne na kolená a kto bude stáť pri mne a lepiť sa mi na chrbát. Opäť chce každé čítať inú knižku. Alebo nechce aby som ju ja čítala, ale chce čítať mne. Vydržím tak hodinu, potom už potrebujem prestávku. O pol ôsmej prichádza vytúžený koniec dňa, malých prezliekam do pyžama a ukladám do postieľky. Každé dieťa chce, aby som ho pomojkala, porozprávala mu rozprávku. Jedno dvojča rovno odmieta spať u seba a chce spať celú noc len v mojej posteli. Pred pár týždňami mu stačilo, keď prišlo za mnou o jednej v noci.


A tu sú tí moji hrdinovia. Najkrajší na svete. Ako každá mama, aj ja som šťastná, že ich mám. Sú vytúžení a dlho očakávaní. Milujú ma bez podmienok a ja milujem ich.

Malí hrdinovia v plnej kráse :)

 

Autor: Katarína Dušíková

Foto: autor

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2017 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2017  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies