foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 227 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Tehotenstvo a pôrod po grécky

Dlho sa s manželom rozhodujeme, kedy vlastne začneme plánovať rodinu. Je august 2009 a ja mám 30 rokov, manžel 44, takže už nečakáme a ide sa na to.

Prešla jeseň, začala sa zima a zatiaľ nič!!! Začínam rozmýšľať, či sme prírastok do rodiny neodkladali príliš dlho, každý mesiac meranie bazálnej teploty, počítanie plodných dní a nakoniec tehotensky test, stále dokola. No v skratke - nedarí sa. V zásobe mám ešte jeden tehotenský test.

Povedala som si, že ho použijem až keď meškanie bude dlhšie ako 5 dní. Ráno 29. februára mám zvláštny pocit, veľmi ma ťahá urobiť si posledný tehotenský test, čo sa doma nachádza, ale sľúbila som si, že ho urobím až po 5. dni meškania!!! Po dlhom rozmýšľaní utekám do kúpeľne a robím si tehotenský test. Ani nedýcham, nepozerám, hotovo, zatváram dvere a utekám preč. Po 10 minútach nevydržím, stále mám pocit, že tentoraz to vyšlo, idem skontrolovať čo mi teraz test ukáže. Je to tam!!! Dve nádherné čiarky a dosť silné! Som tehotná! Budím manžela a oznamujem mu nádhernú správu. Hurá, bude mať bábätko!

Čakáme u lekára na prvú prehliadku. Cítim sa super, manžel sa usmieva a stále žartuje. Môj lekár potvrdzuje tehotenstvo a odchádza za manželom. Obaja ma čakajú, kým prídem. Sedím pri manželovi a lekár vraví: „Potvrdzujem tehotenstvo, ale kázal som vám začať s jedným dieťaťom a nie hneď s dvoma.” Obaja pozeráme na lekára, že čo? Asi sme nepočuli dobre. Áno, čakáme dvojičky!!! Krásne nám ukázal dva gestačné vaky. Mám v brušku dvojvaječné dvojičky! Ostávam v šoku. Plačem, ani neviem prečo - od šťastia, od čoho vlastne??? Preboha, ako to zvládnem sama? Nemám žiadne skúsenosti, moja rodina je ďaleko, manželovi rodičia už nežijú!!! Manžel ma upokojuje, plačem ako blázon celou cestou, dorazili sme na stretnutie, kamaráti nás čakajú. Len jedno si pamätám, ako mi manžel krásne povedal: „Neboj sa, budú dvaja a budú krásne spolu rásť, budú mať stále jeden druhého pri sebe.”

Tehotenstvo krásne napreduje, lekárske vyšetrenia na jednotku, žiadne komplikácie. Brušino rastie ostošesť, drobci kopú, brušino sa vydúva, no je to nádherný pocit. Cítim sa super, každý deň prechádzky, kávička s priateľmi. Stále sa nevieme rozhodnúť, kde budem rodiť. Mám na výber tri možnosti: štátna nemocnica - pôrod bude preplácať štát, štátna nemocnica - pôrodník bude môj lekár a manželov dobrý kamarát, samozrejme, za dosť veľký príplatok, alebo zvoliť súkromnú nemocnicu - aj tam ma odrodí náš kamarát, ale všetky náklady hradíme my!

Je 8. september. Idem na nákup, je krásny horúci deň, cítim sa dobre. S manželom sme strávili asi 5 hodín v meste, nie som ani unavená. Doma si vykladám nohy a manžel mi priniesol vodu. Obaja sa vytešujeme, čo sme drobcom nakúpili. Mám nutkanie na WC. Pomaly som sa postavila a čo sa nestalo!!! Spustila sa mi voda, zo začiatku som si myslela, že drobci mi tlačia na močový mechúr. Utekám do kúpeľne… pozerám, je to plodová voda a mám aj krvavý výtok… Ani neviem, ako som sa dostala do auta a frčíme do nemocnice, sedadlo celé mokré. Bože, som v 29 + 2 t. t.!

Nemocnica na ostrove. Každým krokom odteká plodová voda, som v šoku. Manžel kričí, aby si ma niekto konečne vzal na vyšetrenie, sestrička kričí, aby sa upokojil a musíme počkať na lekára, žiaľ, nie je v nemocnici, musí mu zavolať. Hlavná sestra sa snaží počúvať detičky, konečne oznamuje manželovi, že dieťa je v poriadku. Dieťa? Veď máme dvojičky! V tom sa sestra otočí a vraví: „Ja nemám skúsenosti s dvojčatami!“ Prichádza lekár, hneď ma berie na vyšetrenie, počujem ako si odfúkol a vraví: „Obe detičky sú v poriadku. Jedno dieťatko má štrbinu na plodovom vaku, a preto odteká plodová voda. Bohužiaľ, ihneď odchádzate na pevninu, pretože kedykoľvek môžu prísť kontrakcie, ale aj nemusia a naša nemocnica nie je schopná postarať sa o predčasné narodené detičky.“ Prichádza môj lekár, dohaduje sa, do ktorej nemocnice ma poslať, nakoniec môj lekár zariadil, aby som išla do univerzitnej nemocnice. Síce dnes nemajú príjem, ale urobia výnimku, že som ťažký prípad! Ruky mám dopichané, sestričke sa nedarí napichnúť infúziu. Bože, na štvrtý pokus sa jej podarí dať mi infúziu a druhá sestrička mi pichá prvú dávku na urýchlenie vývoja pľúc detičiek. Ležím v sanitke, manžel je pri mne a frčíme!!! Nemáme so sebou žiadne osobné veci, na nič nebol čas, len manžel stihol dať kamarátom kľúče od domu. Nevieme, kam ideme a čo sa bude diať ďalej.

Po 5 hodinách som na príjme v nemocnici. Personál je príjemný, hneď ma čakali dvaja lekári. Vyšetrenie prebehlo hladko. Obaja lekári sa zhodli, že skúsia zastaviť odtok plodovej vody - dá sa to! Ak nie, sekcia! Bohužiaľ, plodová voda odteká stále. Krček sa skracuje a stále som viac a viac otvorená, mám aj dosť kontrakcie.

11. september ráno. Začali sa časté kontrakcie. Manžel je 24 hodín pri mne, tu je to dovolené. Jeden rodinný príslušník môže byť v izbe 24 hodín denne. Mám dobrú náladu, vôbec si neuvedomujem, že môžem kedykoľvek porodiť. Lekári sa usmievajú, že som vydržala 4 dni a úspešne ukončili dozretie pľúc detičiek, aj keď nie na 100 %. V izbe som sama, spolubývajúca má za sebou sekciu. Čakám na novú spolubývajúcu. Prišla mladá kočka, je v 16. t. t., má infekciu a je alergická na antibiotiká, takže musí byť pod dohľadom. Lekár jej naordinoval nové antibiotiká.

11. september 19.30 hod. večer. Mám bolesti, monitor zapisuje časté kontrakcie. Sestrička ma volá na odber krvi, pozerám, že prichádza moja spolubývajúca a manžel sa jej pýta, či je v poriadku. Chúďa, je celá biela, ťažko sa jej dýcha. Niečo vraví sestričke a odchádza na izbu. Po 5 minútach ma sestričky nechajú a utekajú ako bláznivé. Preboha, utekajú na moju izbu, spolubývajúca dostala alergický šok na antibiotiká, mám zakázané vojsť dnu. Našťastie je v poriadku. Prichádza sestrička, je celá rozklepaná. Ospravedlňuje sa mi, že sa musí trošku upokojiť a hneď mi vezme krv. Počúvam, ako sa sestričky medzi sebou rozprávajú. Ten somár lekár, ktorý má dnes službu, je na vine, že kočka dostala alergický šok. Druhá sestra odpovedá, že nikto nie je na vine, obhajuje lekára, je tu v nemocnici najlepší odborník. Je 20.00 hod., volá si ma lekár na vyšetrenie, manžel je so mnou, nenechá ma ani na minútu samu. Lekár súhlasí, že môže byť počas vyšetrenia pri mne. Krček úplne skrátený a hlavička dieťaťa sa tlačí von, krásne vidíme na sone ako sa tlačí hlavička, lekár nám všetko pekne vysvetlil a hovorí: „Idete rodiť, nebudem už ďalej čakať, mám tu dobrý tím, tak budete v najlepších rukách.“ Manžel zostáva stáť, veď to je ten lekár, ktorý má dnes službu, začala som sa triasť, veď to mladé dievča, alergická reakcia na antibiotiká... Manžel začal obvolávať všetkých známych, či niekto pozná toho lekára. Nakoniec sa nám potvrdilo, že je to dobrý odborník.

Som na operačnom stole, trasiem sa, bojím sa, všetko pozorujem. Pamätám si len dve veci: pieseň, ktorá hrala na chodbe, lekár si pospevoval, a keď mu spadla chirurgická zástera na zem, tak mi hovorí: „Nebojte sa, zoberiem si novú. Síce máme krízu, ale týchto vecí máme dosť.“

11. septembra, v sobotu o 22.16 a 22.17 hod. sa narodili naše dvojičky chlapček a dievčatko. Narodili sa v 30. t. t. - chlapček 1 200 g, 40 cm, dievčatko 1 100 g, 40 cm.

Preberám sa, počujem hlasy, cítim, že mám masku na tvári, hneď po nej siaham a dávam ju dolu z tváre. Ihneď pribehne sestrička a pýta sa či som v poriadku. Áno, som v poriadku. Som usmievavá, dosť malátna, ale hneď sa pýtam ako sa majú moje detičky, či sú v poriadku a či je to vážne párik. Dodnes nezabudnem, ako ma sestričky naťahovali, že mám dvoch chlapcov. Odvážajú ma na izbu, na chodbe ma čaká manžel, vtedy sa dozvedám, že máme nádherného chlapčeka a nádherné dievčatko. Chlapček bol ten šibal, ktorý sa pýtal skôr na svet.

V nedeľu ráno o 6.00 hod. som sa prvýkrát postavila. Bolo to niečo strašné, ale chcela som to mať čo najskôr za sebou. V pondelok som svoje detičky prvýkrát videla, srdce mi búšilo. Vážne, tieto pocity sa nedajú opísať. Povolené som mala vidieť moje srdiečka každý deň od 12 - 13 hod. Žiadny dotyk!!! Keďže vzdialenosť medzi mnou a detičkami bola veľká, bohužiaľ, nemohla som cestovať do nemocnice každý deň. V utorok som bola prepustená z nemocnice na vlastnú zodpovednosť, bolo to príšerné. Odchádzala som bez detičiek, cítila som sa prázdna a nik mi nemohol nič konkrétne povedať. Zdravie a budúcnosť našich detičiek mali v rukách lekári, a hlavne, o tom čo sa stane, rozhodovali naše detičky. Verila som, že naše detičky sú bojovníci, vybrali si nás za rodičov, a takto to aj bude. Len o jednom som bola presvedčená, že moje detičky si po 5 - 6 týždňoch vezmeme domov!!!

26. 10. 2010 mi lekári dali prvýkrát do náručia moje detičky, starala som sa o ne štyri dni v nemocnici spolu s manželom. V sobotu 30. 10. sme si odvážali drobcov domov. Chlapček mal 2 480 g a dievčatko 1 980 g.

Komentárov   

Judita Matusova
0 #1 DTJudita Matusova 2015-03-23 18:52
Dátum: 23.12.2011

Nádherne napísané,všetky moje pocity si napísala,všetko,čo som cítila po pôrode mojich dievčat,po tom,ako som ich musela nechať v nemocnici..Síce moje sa narodili ešte o mesiac skôr,ale boli aj sú veľké bojovníčky...naše šťastíčka..
Citovať

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2017 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2017  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies