foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 154 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Moje tehotenstvo s dvojičkami – 3. časť

Je fajn, keď sa preberiete po narkóze s vedomím, že konečne máte pôrod za sebou a že sa vám narodili zdravé deti. Ja som nevedela, či je všetko v poriadku a čo je s deťmi, ale dúfala som, že všetko je tak ako má byť, hoci sa narodili predčasne v 34. týždni.

Po prebudení som volala hneď manželovi, že už to mám za sebou a nech príde pozrieť malých. Manžel prišiel, oznámil mi, že chlapci sú v poriadku, iba Vilko má trochu problémy s dýchaním a že najbližšie dni budú rozhodujúce. Vnútorne som bola však pokojná, lebo som bola presvedčená, že všetko bude tak ako má byť a malí budú zdraví. Keďže som bola po operácii, nemohla som ich hneď prvý deň vidieť, bola som ich pozrieť až druhý deň po pôrode.

Kto rodil cisárskym aj prirodzene, mi dá určite za pravdu, že pôrod prirodzený je oveľa lepší. Keby som si ešte niekedy mala sama vybrať, nikdy by som nešla rodiť cisárskym. Na pooperačke som nestrávila 2 – 3 dni ako ostatné mamičky, ale 6 dní pre komplikácie, ktoré som mala po cisárskom.

Keď som sa prebrala po cisárskom, uľavilo sa mi, že mám konečne pôrod za sebou. A hoci som vnímala, že ma všetko bolí, brala som to, že to asi tak má byť. Nemohla som tušiť, že sa so mnou niečo deje, presnejšie, že sa vnútri niečo deje. Sestričku som stále otravovala, že mám bolesti a že nech mi dá niečo od bolesti. Poobede som začala krvácať viac ako je normálne. Dokonca zo mňa šli zrazeniny, sestričky mi stále menili podložky a vložky a vyberali tie zrazeniny. Večer som už bola zoslabnutá z toľkej straty krvi, začali mi dávať transfúzie, potom som zvracala, zle sa mi začalo dýchať, tak mi museli dať kyslík, prišiel doktor... všetko sa to nejak rýchlo zvrtlo a mne bolo strašne zle, bola som veľmi slabá, už som ani nevnímala, čo sa okolo mňa deje, doktori tiež nevedeli, čo sa robí, volali aj urológa, lebo mali podozrenie na poškodený močový mechúr, čo nakoniec aj tak bolo, ale okrem toho mi vraj vnútri niečo prasklo a to mi spôsobilo krvácanie do brušnej dutiny. Nikto mi nepovedal presne, čo sa vtedy stalo a vlastne to neviem presne doteraz.

Museli ma v noci znova operovať. Strašne som si želala nech mi dajú už narkózu a nech sa zobudím a je mi dobre, ale hlavne som si vravela, že nech sa mi nič nestane. V záznamoch som si potom prečítala, že večer mi už nemohli nahmatať ani pulz. Ja som už ani oči neotvárala, proste som nevládala nič. Len som okolo seba počula: „... transfúziu, plazmu, aro, močový mechúr...“ , potom prevoz na operačku, ešte som vnímala keď ma preniesli na operačný stôl a potom už neviem nič. Zobudila som sa ráno s pocitom ako mi je konečne dobre. Keby som toto nezažila, nikdy by som nevedela, aký človek môže byť zrazu slabý a nevládny. Bolo mi v tej chvíli jedno, čo so mnou urobia, len nech mi je už dobre. Potom som sa dozvedela, že som dostala 11 transfúzií krvi a ďalšie dve potom v iné dni, čo som už ležala znova na pooperačnej izbe. Celé oddelenie bolo v tú noc v pohotovosti a posledný deň na pooperačke mi sestrička dokonca povedala, nech radšej ani nechcem vedieť čo sa vtedy dialo. A nezabudnem na vetu, ktorú mi ráno povedala sestrička, keď som sa po druhej operácii prebrala: „Tam hore vás musí mať niekto veľmi rád.“

Bola som šťastná, že som to vôbec v zdraví prežila (čo som si však uvedomila až o pár dní neskôr a mala som trochu problém to spracovať). Bolo mi v tej chvíli jedno, že zo mňa trčia vývody, ktoré mi odstránili až na piaty deň po operácii a deti som videla až na druhý deň. Ale dvojčatám sa darilo dobre a ja som bola rada, že mi je lepšie a všetko dobre dopadlo. Asi to tak malo byť, dostala som ďalšiu šancu a uvedomujem si to každý deň. Najlepšie na tom bolo to, že konečne ma prestalo všetko svrbieť a pomaly som sa každý deň dostávala do normálu. Na šiesty deň ma preložili na pôrodnicu, tam to už bolo oveľa lepšie, aj keď som bola ešte slabá a točila sa mi často hlava. Ale transfúziu mi už nemuseli dať, dostávala som ešte injekcie a lieky keďže som nemala v poriadku krvný obraz. Odsávala som si mlieko a nosila malým každé tri hodiny, v noci som si aspoň mohla pospať, keďže v izbe so mnou bola mamička tiež po cisárskom, ktorá dcérku nemohla mať pri sebe rovnako ako ja. Výhodou bolo len to, že sme v noci mohli spať a nevstávať k deťom, aj keď sme si museli odsávať mlieko. V pôrodnici som strávila ďalšie štyri dni, už ma aj chceli pustiť, ale pooperačná rana mi z ničoho nič začala krvácať, takže mi to museli čistiť a preväzovať, lebo mi to dosť tieklo. Tešila som sa domov, ale kvôli tomu ma pustili až o ďalšie dva dni. Automaticky som bola prijatá na dolné poschodie na izbu pre sprevádzajúce matky. Tam som trávila celé dni. Večer som ma manžel vozil domov a ráno som už na ôsmu bola v nemocnici. Chlapci od pôrodu strávili v nemocnici asi tri týždne, kým nám ich dali domov. To som si povedala, že nemocnicu už nechcem ani vidieť. Ale pravdaže, nemôžem nič povedať na sestričky a doktorov, ktorí sa tam o nás starali... A nebudem rozmýšľať nad tým, čo by bolo, keby... ale často teraz musím myslieť na známe: „... keď nejde o život, nejde o nič...“

Už len jedna rada na záver:

Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom tvojho života. (Mark Twain)

 

Foto: autor

 

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2017 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2017  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies