foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 247 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Prečo to stálo za to

Dievčatá sa narodili v 40. týždniDo nemocnice som prišla na odporúčanie mojej gynekologičky s tým, že som v 40. týždni, čakám dvojičky a nič sa nedeje, presnejšie bola som 39 + 5 t. t.

Ráno ma prijali, hneď ma pozrel doktor a bola som na 8 prstov otvorená, čo som vôbec netušila, pýtal sa ma či nemám kontrakcie, ale o žiadnych som nevedela. Po zvyšok dňa ma nechali v izbe, nesmela som nič jest ani piť, medzitým mi ešte urobili päťkrát sono, pásy, vyšetrenie...

Okolo 16.00 hod. som šla na pásy, ale už na pôrodnú sálu, a tam si ma už nechali a monitorovali... Pásy zaznamenávali vysoké kontrakcie, ale ja som nič necítila, takže ma napichli na oxytocín... Niekoľkokrát mi museli zvyšovať dávky, lebo kontrakcie im zapisovalo vysoké a ja som ich stále necítila... Ako mi doktor neskôr povedal, mala som takú veľkú a roztiahnutú maternicu, že ten oxytocín odbúravala... inak to som tam už ležala pár hodín, okolo 19-tej, keď doktor nahučal na sestru nech mi ten oxytocín pustí naplno (niekoľkonásobne viac ako je bežné), tak som začala cítiť kontrakcie, ale to už som išla z kože vyskočiť a vtedy mi kázal tlačiť, no mohlo byť tých 19 hodín... Ale ani po 4 hodinách aktívneho a neprestajného tlačenia a kontrakcií deti nepostupovali do pôrodných ciest, a tak som ich nemohla vytlačiť... Už bola skoro polnoc, bola som hrozne slabá, vyčerpaná, smädná... Sestričke som povedala, že už nevládzem, 4 hodiny nonstop kontrakcií a tlačenia a žiadna zmena, tak navrhla lekárovi aby sme šli na sálu urobiť cisársky ako „nepostupujúci pôrod“, ale doktor na ňu vybehol, že nie, že on to odrodí!

Inak bol štvrtok pred polnocou, na celom oddelení ani nohy, len ten doktor a dve sestry - no komu by sa chcelo robiť cisársky!
Potom mi zase niečo napichli a začala som strácať videnie, resp. sa mi všetko zdvojovalo pred očami, vravím sestre, že nevidím poriadne a ona, že to z toho tlačenia, lebo som 4 hodiny tlačila do hlavy... Potom do mňa doktor vrazil ruku a neviem, či malú povytiahol, ale už som cítila dole hlavičku, lenže už som bola taká vyčerpaná, že som nevládala tlačiť, a tak mi sestra skočila na brucho a malú doslova vypľulo. Medzitým doktor na mňa hulákal nech tlačím, ale akosi mi v tej chvíli bolo všetko jedno... Malú hneď odniesli, ani som ju nevidela, napichli mi znova oxytocín a o 9 minút bola vonku aj druhá a to si už ani nepamätám ako vyšla von... Zobrali aj ju, a potom prišiel najväčší horor a to bolo čistenie maternice - doktor do mňa vrazil ruku po lakeť a čistil ma spôsobom, že zo mňa vytrhával tie kusy placenty, čo mi tam ostali, takže ak som pri samotnom pôrode ani necekla, tak pri tomto „zákroku“ ma museli počuť na mestskú tržnicu :-P. Inak ani netuším, kedy ma zašívali, ale mala som zo 8 štichov a tri mesiace potom som si ešte poriadne nesadla!

No a komplikácie nastali až potom, ešte si ma nechali na sále dve hodiny, a zrazu som začala brutálne krvácať, nabehol doktor a sestra, že mám teraz spolupracovať, lebo maternica sa mi zrejme nesťahuje a hrozí vykrvácanie, tak sestra mi ju masírovala zvonka a doktor zvnútra - no tak to ma na tú tržnicu bolo počuť asi druhýkrát :-D.

Takže deti sa narodili pred polnocou, na izbu ma odviezli „vykrvácanú“ o druhej v noci a ráno o ôsmej prišli sestry, že sa idú so mnou osprchovať! Ja som nevedela, kde je sever, a po pár krokoch do sprchy som odpadla... Hneď ma dali ľahnúť, a keď som sa prebrala, tak som sa nemohla nadýchnuť... Tak ma hneď brali na kardio, mali podozrenie na upchanie aorty a zástavu srdca... Takže ten deň so mnou behali po vyšetreniach (ja na ležadle), ale srdce bolo v poriadku, takže nakoniec diagnóza bola dysapnoe (zástava dýchania) a kolaps po pôrode!

Na 4. deň nás prepustili domov aj napriek tomu, že ja som sa necítila fit, stále som hrozne krvácala zo spodu a bola som veľmi slabá, nehovoriac o tom, že za tie štyri dni na izbe mi nikto ani raz neukázal, ako sa majú deti prikladať alebo dojčiť, len mi ich nosili hladné a vreštiace na izbu, tak som si aspoň odstriekavala mlieko do fľašky a tak ich kŕmila, lebo sa mi nechceli spustiť. Na 10. deň som doma dostala vysoké horúčky (40), triašku a brutálne kŕče, ktoré sa rovnali kontrakciám, som myslela, že znova rodím... O druhej v noci naši volali 155 a už ma záchranka brala nazad do nemocnice - diagnóza: zápal maternicového svalu (v dôsledku zlého vyčistenia po pôrode a skorého prepustenia z pôrodnice), prišla som za päť dvanásť, už mi hrozila otrava krvi. Ja som totižto tie triašky a teploty mala už dlhšie, ale pripisovala som to vyčerpanosti. Až keď prišla tá horúčka a kŕče, bolo mi jasné...
Takže ma hospitalizovali, napichli na infúzie, hneď antibiotiká, mlieko som odstriekavala a vylievala... a doma som mala 2-týždňové dvojičky, o ktoré sa staral manžel a moji rodičia...
(inak manžel pri pôrode nebol, doletel dva dni po pôrode)
Po týždni ma prepustili domov, ale ešte po dobu dvoch mesiacov som chodila do nemocnice na injekcie na sťahovanie maternice a čistenie, lebo som stále krvácala. V podstate som sa čistila skoro tri mesiace.
Takže, chvalabohu, detičky mali skoro po 3 kilá a boli v poriadku, nemali žltačku ani iné problémy - a ja som mala všetkých anjelov strážnych okolo seba.
Ale keby som mala ešte raz rodiť dvojky, tak určíte si nechám zazmluvniť lekára, lebo toto, čo som ja zažila ani keby rodili kravu, nie ženu!

Takže tehotenstvo na jednotku, a pôrod... som rada, že som ho prežila :).

A to som rodila bez epidurálky ;-).

A čo dodať na záver?
Rozpísala som sa len o tom najdôležitejšom, kopu „pikošiek“ som vynechala aj okolo pôrodu, a hlavne tie štyri dni v izbe, no to bol nonsens, „ešteže“ som tam mala spolubývajúcu - mamičku, ktorej predčasne narodená dcérka bola v inkubátore, tak ona mi nonstop pomáhala s deťmi. No a hlavne keď som bola hospitalizovaná s tým zápalom maternice, chcela som mať deti pri sebe, kým som bola na infúzkach, najprv mi povedali, že mi ich zoberú nazad na novorodenecké, kým ja budem tam, potom mi prišli povedať, že zmena plánu, že na novorodenecké mi ich nevezmú, aby tam nedoniesli nejakú infekciou, keďže všetko tam je sterilné a oni už boli v kontakte s „vonkajším svetom“, skrátka chaos... Nakoniec som ich nechala doma s našimi, lebo keď som všade videla tú neochotu personálu, tak zbohom!

Touto cestou ďakujem MUDr. Silvestrovi Galovi. K nemu som chodila ako tehotná aj na sono a zhodou okolností ma prijímal aj na urgentnom príjme vtedy, keď ma doviezla sanitka. Snažil sa vybaviť, aby som mala deti pri sebe, čo, žiaľ, neprešlo. On jediný za mnou chodil, zaujímal sa o to, ako sa cítim, či mám mlieko a či je všetko v poriadku. Proste úžasný doktor...



Foto: autor

 

Komentárov   

Dada
0 #1 RE: Prečo to stálo za toDada 2015-03-23 21:52
Dátum: 24.5.2013

Janka to si rodila v Martine? A v ktorom roku?Ja tiez cakam dvojicky a som z MT.
Citovať

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2017 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2017  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies