foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 169 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Moje tehotenstvo s dvojičkami - 2. časť

Dvojčatá, ktoré sa narodili predčasne v 34. t. t.Začiatkom júna som bola skoro dva týždne sama doma. Manžel s dcérou išli na dovolenku. Ja som nemala odvahu ísť, lebo som čakala, že každú chvíľu môžem znova skončiť v nemocnici, takže som to nechcela riskovať. Ja som sa medzitým snažila oddychovať, nič zvláštne som nerobila. Všetky veci som však už mala pripravené v taške keby niečo, a tak isto veci pre dvojičky ako kočík, sedačky, oblečenie...to všetko som mala pripravené, lebo som si povedala, že do 30. týždňa musím mať všetko, keby sa náhodou vypýtali na svet skôr. Potom by už nebol čas to zháňať. A veru som dobre urobila.

Krátko po tom, čo sa manžel s dcérou vrátili, som musela znova do nemocnice. To bolo akurát deň po dcériných štvrtých narodeninách, ešte sme ich našťastie stihli doma osláviť. Oslavy s rodinou som však už potom neabsolvovala, keďže som bola v nemocnici. Tentoraz som tam išla kvôli krvácaniu, ktoré sa mi objavilo ráno. Takže som šla hneď ku svojmu gynekológovi. Ten ma prezrel a povedal, že to nie je dobré a že musím ísť ležať do nemocnice, lebo jedno z dvojčiat je tak nízko, že mi tlačí hlavičkou na krček a zrejme preto aj to krvácanie. Bola som presvedčená, že si ma tam nechajú naozaj až do pôrodu. 

V ten deň ako ma hospitalizovali som mala znova kontrakcie, ktoré som však už cítila a začala som sa obávať predčasného pôrodu, lebo boli bolestivé. Našťastie mi to znova zastavili infúziami a liekmi. Pichli mi aj injekcie na dozrievanie pľúc, tak som sa ako-tak upokojila, že keby sa malí narodili aj v takomto týždni, dalo by sa to zvládnuť. Horšie to však bolo s mojou pečeňou a svrbením. Už mesiac som poriadne nespávala čo ma všetko svrbelo. V noci som si ľahla a nedokázala som zaspať, škriabala som sa, bolo to na zbláznenie, väčšinou som zaspala nad ránom na 2 – 3 hodiny a potom som cez deň dospávala, keď sa mi dalo. V nemocnici to bolo to isté. Brala som aj lieky, ale tie mi na svrbenie nepomáhali, škriabala som sa ďalej a želala som si, aby čas rýchlejšie išiel a aby som už mala pôrod za sebou. Vedela som, že len pôrodom mi to neznesiteľné svrbenie prestane. Kto toto nezažil, nevie aké je to hrozné, veľakrát som bola už z toho naozaj zúfalá, bolo to na zbláznenie. Musela som držať pečeňovú diétu, to trošku pomohlo ale neuľavilo sa mi.


V nemocnici som znova chodila na CTG záznamy, strávila som tam ďalších desať dní a potom ma znova pustili domov. Veľmi som domov ani nechcela ísť, lebo mi vyhovovalo, že som pod neustálym dohľadom, ale keď prišiel deň prepustenia, tak som sa domov naozaj tešila. Ako som však prišla domov, tak som mávala stále častejšie kontrakcie a nemyslela som si, že vydržím byť doma dva týždne a v 36. týždni znova nastúpiť do nemocnice, ako som sa dohodla s doktorom pri prepustení. Nerobila som doma naozaj nič, len som ležala, vstala som len keď som sa išla najesť alebo na WC či umyť. Neprešiel ani týždeň čo som bola doma.


Dňa 4.7.2010 som sa po pol noci zobudila na bolestivé kontrakcie. Najskôr som si myslela, že to asi prejde, lebo boli nepravidelné. Po hodine som ich však mala každé tri minúty a stále som behala na WC. Už som aj rozmýšľala, že manžela zobudím, že ideme do nemocnice, ale stále som dúfala, že mi to prejde. No neprešlo. Približne pred druhou hodinou som ešte raz išla na WC a potom pristúpila k posteli, že manžela zobudím. On ako keby vedel, vyskočil a spýtal sa ma: „Ideme do nemocnice?“ A ja mu na to: „Áno.“ A tak sme zavolali jeho mame aby prišla k dcérke a my sme vyrazili do pôrodnice. 
Keď sa vybavili všetky formality, odviedla ma sestrička na pôrodnú sálu, manžel šiel nakoniec domov, a keďže sa už pôrod nedal zastaviť (bola som otvorená na 7) ja som si ešte užila 6 hodín kontrakcií, kedy poslednú hodinu som ich už ani necítila, ráno prišiel doktor a povedal, že malí pôjdu von cisárskym. Okolo pol 8 mi ešte zobrali krv a okolo ôsmej ma začali pripravovať. O 8:19 sa narodil Samko a o 8:20 sa narodil Vilko. Ja som sa prebrala na pooperačnej izbe a čo sa dialo potom sa dozviete v ďalšej časti.

Pokračovanie: Moje tehotenstvo s dvojičkami - 3. časť

Foto: autor



 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2017 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2017  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies