foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 91 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Chceme bežkať ako naši kamaráti

Alex a ErikSme na pohľad dvaja krásni, usmiati 2-roční chlapci s optimistickým priezviskom, žijúci v malej dedinke okresu Ilava. Ale predsa len je tu jeden háčik, prečo sa tu ocitol náš príbeh. Nie sme ako ostatné deti, ktoré už na ihrisku dokážu pobehnúť za loptou. Nás naše nožičky totižto neposlúchajú.
Ale poďme poporiadku.


Niekedy na jeseň roku 2009 si mamina našla na tehotenskom teste dve čiarky. O to väčšie bolo prekvapenie, keď pán doktor po následnej prehliadke skonštatoval, že v brušku sú dve detičky. Jeho poznámka bola: „Tak tieto bývajú menej časté – jednovaječné so spoločnou placentou, musíme ich častejšie sledovať, či sú vyživované rovnako.“ Rodičia vedeli, že buď to budú dvaja chlapci, alebo dve dievčatká. V rodine už máme dvojčatá dvakrát, ale prekvapenie striedala radosť, strach aj obavy. Náš vtedy 2-ročný braček ešte nič netušil.

Maminkine tehotenstvo prebiehalo celkom pokojne – takmer bezproblémovo. V 18. týždni tehotenstva neboli síce dobré výsledky z krvi, čo vyplaší každú matku (hrozili genetické chyby),ale po návšteve genetičky v Žiline mamine objasnili, že tabuľky pre viacnásobné tehotenstvo neexistujú a je veľká nepresnosť v týchto výsledkoch. To mamu trošku upokojilo a následne pre veľké riziko odmietla amniocentézu (odber plodovej vody). Predtým si však ešte nechala v Žiline urobiť takzvané morfologické sono, ktoré ukázalo, že detičky by mali byť v poriadku.

Problém nastal až v 32. týždni tehotenstva, kedy sme boli hospitalizovaní v trenčianskej nemocnici (2 týždne) z dôvodu tvrdnutia bruška, čo sa našťastie pre včasné podchytenie upravilo po viacerých magnéziových infúziách a o 14 dní sme odišli domov. Doma sme vydržali až do maminých okrúhlych narodenín, a potom už doktor odporučil hospitalizáciu v 36. týždni tehotenstva. Tak sme ležali v trenčianskej nemocnici ešte dva týždne a čakali a čakali, a bolo nám poriadne tesno.

Náš „pozemský“ príbeh sa začal písať dňom 20. 7. 2010, kedy sa lekári v trenčianskej pôrodnici rozhodli ukončiť tehotenstvo v 38. týždni sekciou (dôvod – polohy bábätiek hlavičkou dolu a druhý plod koncom panvovým). To si mama vydýchla, nakoľko prirodzený pôrod by nemusel dopadnúť dobre.

A tak sme sa presne o 8:00 hod. Alex a 8:01 hod. Erik dostali na tento svet.

Naše pôrodné údaje:

Alex – 2 800 g a 47 cm

Erik – 2 500 g a 45 cm


Ako mnoho iných, aj my sme museli podstúpiť fototerapiu z dôvodu bilirubímie (novorodenecká žltačka). Tú sa nám po pár dňoch podarilo zdolať a po 10 dňoch si nás rodičia spolu so starším bračekom Deniskom odnášali domov.

Doma sme sa mali fajn. Vyžadovali sme si stálu pozornosť a maminu sme nenechali v noci ani pospať – pýtali sme často „dudu“. Preto sme prospievali veľmi dobre.

V 3. mesiaci sme po prvýkrát navštívili pani doktorku neurologičku, nakoľko Erik nedotáčal hlavičku úplne do strany, čo sa mame nepáčilo. Tá nám odporučila cvičenie Vojtovou metódou, ktoré sa nám ale vôbec nepozdávalo, to bolo kriku. Ale cvičili sme. Každý hovoril, že sme „mackovia“ a sme dvaja, preto nám tiež nejde tak dobre pretáčanie sa z bruška na chrbátik a samostatne sedieť sme tiež začali až skoro v roku. Náš celkový motorický vývin bol oneskorený. Chodili sme každé tri mesiace na kontroly na neurológiu a pani doktorka vždy skonštatovala, že to je fajn – no a my sme jej verili, veď ona je študovaná. Prešli sme plazením a štvornožkovaním, čo nás každý ubezpečoval, že je najdôležitejšie pre správny vývoj chrbtice. Dokázali sme vyliezť na posteľ, postaviť sa na nôžky, ale len popri nábytku, s oporou. A vyzeralo to, že naozaj sa každú chvíľku pustíme sami. Čas letel veľmi rýchlo. Keď prišiel 18. mesiac, ktorý je vraj tabuľkovo hraničný a my sme sa predsa len nepustili sami chodiť, zmenili sme pani doktorku neurologičku a začali dochádzať ďalej do Trenčína, kde nás pán doktor hneď šokoval diagnózou. Mame sa pri jeho slovách detská mozgová obrna, zahmlilo pred očami. Dodal ešte spastická, diparetická forma, čomu sme ale vôbec nerozumeli. Odporučil nám intenzívnu rehabilitačnú liečbu a vypísal poukaz na liečebný pobyt do Dunajskej Lužnej. Nie je vraj veľa na výber, nakoľko liečebňu v Čilistove v tomto roku zrušili a ostáva ešte nemocnica Martin, pre deti do 3 rokov.

To sú zariadenia, kde rehabilitáciu a stravu hradí pacientom poisťovňa, sprevádzajúca osoba si hradí všetko z vlastných zdrojov, čo tiež nie je ľahké pre rodinu s tromi deťmi, kde matka poberá rodičovský príspevok na 2 deti (presne 247 €) a otec je nútený pomáhať ako sa len dá, hlavne pri prenose detí a popri tom pracovať aby uživil rodinu. No a poradovník na liečbu je dlhý. Dostali sme sa na liečebný rehabilitačný pobyt presne po 4 mesiacoch. Tam sme vyskúšali liečbu laserom, biolampou, kyslíkoterapiu, masáže, perličkový kúpeľ a cvičenie Vojtovou metódou. Po pobyte sme zatiaľ nebadali viditeľné pokroky (okrem zlepšenia reči), nakoľko všetko vraj ide veľmi pomaličky a my musíme len cieľavedome pokračovať, zháňať podporu v dnešnej, pre mnohých tiež zložitej, dobe a hlavne nevzdať sa! Nevzdať sa predstavy, že aj my sa raz zaradíme medzi ostatné deti, ktoré idú po vlastných nohách do školy.

Ale je tu ešte jedna možnosť. Sú tu zatiaľ dve súkromné centrá na Slovensku, ktoré nám boli odporučené. Tieto centrá používajú pri procedúrach špeciálny oblek (tzv. „kozmický oblek“). Spájajú tam aplikácie kozmickej medicíny s novými poznatkami o ľudskom centrálnom nervovom systéme. Na dosiahnutie čo najlepšieho výsledku rehabilitácie pracuje s každým jednotlivým pacientom jeho individuálna skupina terapeutov. Liečba trvá denne viacero hodín a pozostáva z rôznych terapií, ktoré majú podiel na celkovej vysokej účinnosti. Je tu ale háčik. Cena takéhoto 2-týždenného pobytu pre jedného pacienta je cca 3 000 € bez ubytovania a stravy.

Aj z tohto dôvodu sa rodičia rozhodli urobiť nám webovú stránku a tiež dať tento príbeh na verejnosť, pokúsiť sa tak osloviť čo najširšie spektrum ľudí. Pretože najhoršia je bezmocnosť a strata času. No a každý rodič predsa chce zo svojho dieťaťa vychovať samostatného, sebestačného jedinca.

Vopred vám ďakujeme za každú dobrú radu, povzbudenie a ak nemáte kam darovať svoje dve percentá z dane, budeme veľmi radi ak sa rozhodnete ich darovať práve nám. Podrobný postup bude uverejnený na stránke www.alexaerikvesely.estranky.sk.

 

Tu môžete prispieť na našu liečbu.


Dvojčatá Alex a Erik


Ďakujeme!


Foto: autor



Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Copyright © 2018 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2018  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies