foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 237 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Keď idú do školy trojčatá a viacerčatá

Trojčatá a školaTrojčiat a štvorčiat je v dnešnej dobe viac ako kedysi. Je to vďaka metódam asistovanej reprodukcie a vďaka modernej medicíne, ktorá dokáže udržať pri živote aj deti, ktoré sa narodili veľmi predčasne. V mnohopočetných tehotenstvách sú, bohužiaľ, pravdepodobnejšie rôzne zdravotné problémy detí. Pri nástupe trojčiat či štvorčiat do školy musia rodičia častejšie zvažovať, či je pre niektoré z detí nutná nejaká špeciálna trieda alebo škola.

Nástup trojčiat a štvorčiat do školy je v každom prípade pre rodičov veľmi náročná situácia (ako napokon celý život s trojčatami či štvorčatami).

Paradoxne sú však v niečom možno na tom lepšie rodičia trojčiat a štvorčiat ako rodičia dvojčiat. Dve deti môžu byť pre okolie pevne uzatvorená jednotka, ktorá už nestojí o nikoho iného. Tri (štyri) deti už väčšinou toľko spolu nedržia. Aktuálne môžu byť v spojení dve, ale tretie (štvrté) je navyše. Zoskupenia sa môžu meniť. Tak je pravdepodobnejšie, že si aspoň niektoré z detí nájde aj iných kamarátov ako súrodencov. Okolie trojčatá tiež väčšinou neberie ako uzatvorenú jednotku (napr. „trojčatá Novákové“). Dve deti sa dobre hádžu do jedného vreca, ale tri alebo štyri už horšie.

Je lepšie zvoliť pri trojčatách či štvorčatách rovnakú triedu, alebo radšej rôzne triedy?

Pri toľkých deťoch naraz by som odporučila skôr rovnakú triedu pre všetky deti (na rozdiel od dvojčiat). Aj tak by bolo pre rodičov zložité umiestňovať každé dieťa do inej triedy, mnohokrát ani toľko prvých tried nemajú. Keby išli niektoré deti do triedy spolu a zvyšné by bolo samé, bolo by to zvláštne. To osamotené dieťa (alebo aj tie deti, čo idú spolu) by to mohlo brať ako nespravodlivosť. „Prečo som tam sám a oni sú spolu?“ „Prečo je tam brat sám a my musíme byť spolu?“ Ale pokiaľ máte pocit, že by bolo deťom lepšie v rôznych triedach, potom ich rozdeľte. Rodičovský inštinkt funguje a rodičia väčšinou dobre poznajú, čo ich deťom bude vyhovovať. Pokiaľ niektoré z detí bude potrebovať špeciálnu triedu či školu, tak sa otázka „rozdeliť alebo nerozdeliť“ vyrieši sama.

Aké to je, keď nastupujú do školy trojčatá?

Rozprávala som sa s rodičmi z piatich rodín, kde majú školopovinné trojčatá, o tom, ako prežili prvý školský rok svojich detí. Tu ešte raz ďakujem pani Kláre Rulíkovej, predsedníčke Klubu dvojčiat a viacerčiat, za kontakty na rodičov trojčiat. Vybrala som trojčatá, kde všetky deti chodili do bežnej školy, žiadne z trojčiat nepotrebovalo špecializovanú školu alebo triedu. Niekde boli všetky deti rovnakého pohlavia (dvakrát traja chlapci, dvakrát tri dievčatá), v poslednej rodine boli dvaja chlapci a jedno dievča.

Rozprávanie by, dúfajme, mohlo inšpirovať a naladiť na školu aj rodičov, ktorí majú menej ako troch budúcich prváčikov naraz. Snáď vás povzbudí, že všetci rodičia trojčiat nakoniec zvládli prvý školský rok svojich detí dobre. Niekde to vyzerá, akoby to šlo samo, deti nemali žiadne väčšie problémy. Inde bolo síce množstvo starostí, problémov a aj slzičiek, zlosti a hnevu, ale všetci sa s tým pobili a vyšli z toho úspešne. Dokonca si jedna pani učiteľka trojčiat (troch chlapcov) povzdychla: „No, keby na tom boli všetky deti podobne ako tieto trojčatá, keby sa im všetci rodičia tak venovali, to by sa krásne učilo...“

Išli ste na zápis so všetkými troma deťmi naraz? Ako zápis prebiehal?
Vo všetkých rodinách išli na zápis so všetkými deťmi naraz. Väčšinou šli obaja rodičia.

U jedných trojčiat prebehol zápis podľa mamičky bleskurýchlo: „Keď uvideli trojčatá, tak sa zľakli a bolo to hneď. Deti mali pripravené básničky a skoro ich ani nestihli predniesť.“

Malo niektoré z trojčiat odklad povinnej školskej dochádzky?
Vo všetkých rodinách odklad buď nemali, alebo nemali všetky tri deti naraz. Nestalo sa, že by jedno dieťa malo odklad a súrodenci už išli do školy.

V piatich sledovaných rodinách bol 3x odklad, 2x ho nebolo treba.

Raz mali deti odklad hlavne kvôli veku, narodili sa koncom júla.

Ostatní rodičia si chvália, že odklad prospel hlavne im („ušetril nám rok stresujúceho života“).

Chodili všetky deti do rovnakej triedy? Keby vo vašej škole boli tri prvé triedy uvažovali by ste o rozdelení detí do rôznych tried?
Všetky sledované trojčatá chodili do rovnakej prvej triedy. V štyroch prípadoch by sa rodičia nerozhodli pre niekoľko prvých tried, ani keby tá možnosť bola. „Rovnaká prvá trieda je pre rodičov pohodlnejšia, deti majú rovnaké úlohy, chodíme na jedno rodičovské združenie, každý učiteľ učí inak a mohli by s tým byť problémy pri spoločnom domácom učení sa s deťmi.“ Jedni rodičia dnes ľutujú, že deti nedali do rôznych prvých tried. „Naši traja jednovaječní chlapci si v podstate nenašli žiadnych bližších kamarátov. Boli považovaní za uzatvorenú skupinu, za jeden celok – chlapci Vondráčkovci. Nevedeli ich rozoznať deti a niekedy ani učitelia. Veľakrát jeden z chlapcov niečo vyviedol a potrestaný bol iný, ani nevedel za čo. Všetci predpokladali, že čo vie jeden, musia vedieť aj ostatní dvaja.“

Mali deti podobný prospech?
Trojčatá mali často nečakane výborný prospech. To ma prekvapilo. Predpokladala som, že pri trojčatách to bude predsa len ťažšie. Že rodičia nebudú mať toľko času na domácu prípravu a pod. Ale možno práve preto, že sú deti tri, tak to núti rodičov urobiť si nejaký systém, ktorý potom funguje. V každom prípade zo sledovaných trojčiat mali dve trojice samé jednotky počas celého prvého stupňa, jedny dievčatá sa teraz chystajú na viacročné gymnázium. Ďalšia trojica chlapcov je v prvej triede, dvaja majú jednotky, jeden občas dvojku. V ďalšej rodine (dvaja chlapci a jedno dievča) majú všetky deti veľmi dobré známky. Chlapcom nevadí, keď prinesú aj horšiu známku, dievčatko to mrzí. V poslednej rodine mali traja chlapci najskôr rovnaký prospech, potom začali byť dvaja chlapci popredu.

Ako ste zvládali domácu prípravu troch detí naraz?
Všade bola domáca príprava pre rodičov náročná na čas. Väčšinou sa rodičia snažili pripravovať do školy so všetkými deťmi naraz, ale často od toho museli upustiť, pretože sa deti navzájom vyrušovali. Prinajmenšom čítať sa muselo v prvej triede s každým trojčaťom zvlášť. Do domácej prípravy boli zapojení obaja rodičia, niekde aj starí rodičia trojčiat.

„Snažili sme sa zvládnuť učenie so všetkými dievčatami naraz, ale nešlo to, tak sa radšej učíme s každou zvlášť. Ja aj manžel máme vyčlenené svoje predmety, ktoré sa s deťmi učíme. Ja mám jazyky, manžel matematiku a zemepis.“

„Učenie doma sme celkom zvládali. Učili sme sa skôr s každým zvlášť. Pomáhala babka, zabralo nám to asi hodinu denne.“

„Úlohy robíme naraz, čítanie s každou zvlášť. Domáce úlohy im zaberú tak pol hodinu, a potom to čítanie, pomáha babka.“

„Zo začiatku je učenie hlavne pre rodičov priam mučením. Najskôr nešlo, aby som písala úlohy s chlapcami spoločne, musela som s každým zvlášť. Alebo pri čítaní. S prvým som prečítala článok aspoň 2x. Potom šiel na rad druhý, ten tiež čítal aspoň 2x. To som už článok vedela bezpečne naspamäť a bola rada, že domov prišiel manžel a s tretím čítal on. Bolo to náročné hlavne časovo. Neskôr sa to zlepšilo, lebo chlapci sa mohli navzájom kontrolovať pod naším nepriamym dozorom.“

Mali deti podobné záujmy? Chceli chodiť na rovnaké krúžky? Ako ste zvládli vodiť každé dieťa na iný krúžok? Bolo to vôbec možné?
Prvé trojčatá (jednovaječní chlapci) mali rovnaké záujmy, vybrali si rovnaké krúžky. Dokonca aj v období, keď už boli chlapci starší a vzájomne sa voči sebe veľmi vymedzovali. Aj keď sa chceli od seba odlišovať a hľadali vlastnú identitu, tak aj tak trvali na totožných záujmových krúžkoch.

Ďalšia trojica chlapcov mala rôzne záujmy, ale na krúžky nechceli chodiť každý zvlášť. Tak chodia všetci na rovnaké krúžky (napr. veľký záujem o spev má len jeden, ale na spievanie chodia všetci traja).

U ostatných trojčiat majú deti rôzne záujmy, majú nadanie na rôzne veci.

V jednej rodine zvládajú rodičia s pomocou babiek rôzne krúžky aj hudobnú.

V ďalších dvoch rodinách si deti môžu zatiaľ vybrať len krúžky v rámci družiny, inak by to rodina finančne ani organizačne nezvládla.

Kamarátili sa deti hlavne spolu, alebo mali aj iných kamarátov?
Veľa rodičov trojčiat trvalo na tom, aby ich deti sedeli v prvej triede každé zvlášť. Pripadalo im nespravodlivé, aby dve deti sedeli spolu a to tretie muselo sedieť s niekým iným. Väčšinou sa „rozsadenie detí“ rodičom osvedčilo, deti si potom ľahšie našli iných kamarátov.

„Dievčatá sedeli každá zvlášť už od začiatku školy, hneď mali aj rôzne kamarátky. Aj v škôlke sa kamarátili s rôznymi deťmi. Chodili aj inak oblečené.“

„Každá sedí zvlášť, každá má svoju kamarátku. Ale sú na seba veľmi naviazané. Napr. tá posledná narodená nechcela bez sestier nikam sama chodiť, druhým dvom to tak nevadilo.“

„Chlapci milujú kolektív, sú radi medzi deťmi. Povahovo sú každý iný, ale držia spolu. Máme ťažkosti so spoločnými kamarátmi chlapcov, nikto sa nekamaráti so všetkými bratmi naraz. Kamarátov nikdy nie je dosť.“

Porovnávali sa deti medzi sebou?
Skoro všetky sledované trojčatá sa porovnávali medzi sebou. Hľadali, kto je v čom lepší, komu čo nejde. Niektoré deti vzájomné porovnávanie znášajú dobre, iné horšie.

„Porovnávajú si navzájom výsledky v škole, ale sú ochotné si pomôcť.“

„Porovnávajú sa medzi sebou, chlapcom neúspech tak nevadí, ale dievčatko lepšie výsledky bratov zvláda ťažko.“

„Dievčatá sa porovnávajú medzi sebou. Porovnávajú nielen výsledky v škole, ale aj vzhľad. Dve dievčatá sú jednovaječné, tretia nie je. Tú tretiu mrzelo, že sa sestry na seba tak podobajú. Aj okolie podobnosť dvoch sestier zdôrazňovalo. Tretia sestra mala pocit, že snáď ani „nie je naša“. Preto sme sa začali snažiť jednovaječné dievčatá vzhľadom odlišovať (napr. oblečením), aby sa aj tretia doma cítila dobre.“

„Chlapci sa ani veľmi neporovnávali. Aj keď sú vzhľadom rovnakí (jednovaječné trojčatá), povahovo sa líšia, musí sa k nim aj inak pristupovať.“

Čo by ste odporučili rodičom trojčiat, ktoré budú nastupovať do školy?
Odporúčania sa veľmi líšia. Záleží na tom, ako rodičia prežili prvý školský rok so svojimi deťmi. Jedna mamička odporúča nezasahovať, nechať školu čo najviac tak, pôjde to samo. Iná potom nabáda, aby rodičia „pripravovali deti na školu už vopred, nenechali nič na náhodu“.

Rodičia sa zhodli na nutnosti dobrej organizácie (či už dopravy detí do školy a zo školy, na krúžky či organizáciu domácej prípravy na školu).

Je dobré s deťmi veľa komunikovať, urobiť si na ne čas.

Podľa všetkých rodičov trojčiat by mali deti sedieť radšej každé zvlášť, s niekým iným ako so súrodencom. Je dobré podporovať individualitu a rozdielnosť detí.

 

Autor: Tereza Beníšková
Z knihy První třídou bez pláče

Preklad: ah
Foto: Zuzana Smolková



Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2017 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2017  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies