foto1
foto1
foto1
foto1
foto1

Dvojičkovo.sk

prenašedeti.sk

Špecializovaný obchod na kočíky pre dvojičky teraz ponúka zľavu 5 % pri kúpe dvoch rovnakých produktov, viac informácií na webovej stránke www.prenasedeti.sk.

Kto je online

Práve tu je 265 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Keď dvakrát dva sú naozaj štyri, alebo dvojčatá po druhýkrát

Attachments:
FileDescriptionFile sizeDownloads
Download this file (D-3-2016-ked-dvakrat-dva-su-naozaj-styri-6-10.pdf)Keď dvakrát dva sú naozaj štyri, alebo dvojčatá po druhýkrátČlánok v časopise DVOJIČKOVO 3/2016 - PDF verzia (str. 6 - 10)806 kB129

Dvakrát dvojčatáAko sa cíti mamička, ktorej lekár pri vyšetrení oznámi, že bude mať dvojčatá, vedia presne všetky mamičky dvojčiat. Ale čo ak jej to oznámi lekár a ona už doma jedny dvojčatá má? O svojich pocitoch nám porozprávala Klára, mamička dvoch párov dvojčiat – mimochodom, všetko dievčatá, a k tomu ešte jedného najmladšieho súrodenca navyše.

Mnohé mamičky musia prijať skutočnosť, že detičky budú naraz dve. Aké pocity ste prežívali, keď ste sa dozvedeli, že budete mať opäť dvojčatá?

Priznávam sa, že to bol dosť veľký šok. Prvé dvojčatá mali sotva dva roky, obdobie, keď sa konečne nejako hrabete z najhoršieho a predstava, že to budeme celé zažívať znova, nás v prvom momente veľmi nepotešila. Keďže sme obaja kresťania, prijali sme to „nadelenie“ ako Božiu vôľu pre náš život, navyše sme veľmi silno presvedčení, že deti sú radosť a požehnanie. Len sme skrátka nečakali, že tej radosti bude naraz tak veľa.

Aké bolo vaše prvé tehotenstvo s dvojčatami a v čom bolo iné v porovnaní s tým druhým?

Prvé tehotenstvo nebolo úplne bezproblémové, opakovane som krvácala, ku koncu som bola hospitalizovaná pre nedostatočnosť krčka, ukončené bolo v 36. t. t. + 6 akútnou sekciou kvôli preeklampsii. Druhé bolo subjektívne oveľa horšie v tom, že som celý čas vracala, nebola ani možnosť si oddýchnuť, pretože som behala okolo dvojročných dievčat. Vážne komplikácie sa nám však, chvalabohu, vyhli a druhé dievčatá prišli na svet opäť sekciou v 37. t. t. + 4 úplne zdravé.

Ako túto skutočnosť – dvakrát dvojčatá, prijal váš manžel a okolie?

S manželom sme spoločne prežívali, že je lepšie mať detí viac, ako človek očakával, než menej, ako by si bol želal. Jemu však, samozrejme, robili väčšie starosti praktické veci ako auto alebo bytové usporiadanie. Reakcie okolia boli vcelku vtipné a neveriace. Neskutočne vďačná som mojim rodičom, ktorí sa k tomu postavili veľmi pragmaticky a maminka mi svojím heslom „zvládli sme to raz, zvládneme to aj po druhýkrát“ nesmierne pomohla.

Ak si spomeniete, ktoré chvíle boli pre vás také najťažšie?

Určite prvé týždne po pôrode druhých dievčat. Každá mamička dvojčiat pozná ten kolotoč prebaliť-nadojčiť-odvážiť-odsať-dokŕmiť-uspať, ktorý točíte vo dne v noci. Našťastie som mala dosť mlieka, takže odsatým mliekom kŕmil v noci z fľašky aj môj muž, striedali sme sa na zmeny, aby sme to nejako prežili. Aj tak sme zriedka spali viac ako dve hodiny v kuse.

Pre staršie dievčatá to bol, samozrejme, šok, asi prvé tri mesiace sa správali veľmi netypicky, skúšali nové hranice, uisťovali sa o našej láske. Pamätám si, že som niekoľkokrát len sedela v kresle a plakala od vyčerpania. Ale potom to nejako prešlo, bábätká začali lepšie spať, nebolo potrebné dokrmovať, začali aj v noci dlhšie spať, staršie dievčatá si zvykli, že stále ich máme rovnako radi, a všetko začalo fungovať.

Ten prvý rok so štyrmi deťmi do troch rokov bol však celkovo dosť náročný, vždy keď sme ja alebo môj manžel ochoreli alebo vypadli z rodinného kolotoča, bolo to veľmi poznať. Fungovali sme naplno, nemali sme žiadne rezervy, ktoré by sme v prípade potreby mohli využiť.

Tie staršie dievčatá už navštevujú materskú školu. Aký bol ich nástup do škôlky?

Pozvoľný. Po narodení mladších dievčat chodili staršie na dve hodiny doobeda do lesnej škôlky, nikam inam chodiť nechceli, ešte potrebovali byť s nami a my sme to rešpektovali.

Prvý rok aj niečo som teda mala väčšinou doma všetky štyri. Keď mali potom staršie dievčatá štyri roky, nastúpili do lesnej triedy v štátnej škôlke a neskutočne rýchlo sa adaptovali, chodia tam rady a ihneď prejavili želanie tam aj spať. Mám pocit, že na to postupne dozreli, a som rada, že sme to nesilili, hoci niekedy bolo náročné mať ich doma.

Ako vyzerá váš bežný deň, keď sú deti v škôlke a ako deň, keď ste všetci doma?

Deti vstávajú okolo pol šiestej. Keď idú staršie dvojčatá do škôlky, často mi ich pomáha vychystať moja maminka, čo je veľká pomoc. Odchádza do práce, až keď sú deti v škôlke a ja zostávam doma s troma najmladšími. Doobeda sa potom snažím čo najviac venovať mladším dvojčatám, čítať si s nimi, skladať kocky a robiť veci, ktoré sa robiť nedajú, keď sme doma všetci. Samozrejme, riešim aj domácnosť. Po obede ich dám spať a ak sa podarí uspať zároveň aj bábätko, sadám si k práci. Potom už je čas ísť pre staršie do škôlky, poobede sa venujeme veciam, ktoré môžeme robiť všetci spoločne – chodíme veľa von, hráme sa hry, do ktorých sa môžu zapojiť všetci, spievame, maľujeme. Večer sa vracia z práce manžel a väčšinou aj moja maminka, takže večeru zvládame spoločne a po večeri sa snažím naopak zasa aspoň chvíľu venovať len starším dievčatám. Učíme sa spolu angličtinu, čítame si knihy alebo sa hráme spoločenské hry.

Do postele chodia všetci okolo pol ôsmej, pred spaním sa ešte rozprávame, čo sme zažili, modlíme sa a čítame si rozprávky. Okolo pol deviatej už zvyčajne všetci spia a ja si opäť sadám k práci, spať chodím okolo polnoci.

Cez víkendy, keď je manžel doma, sa snažíme viac času venovať deťom individuálne a zvládať práce okolo domu. Veľa cestujeme na výlety. Tiež využívame možnosť striedavo si aspoň na chvíľu pospať. Fyzicky je tej práce okolo piatich malých detí pomerne veľa a nedostatok spánku je náš večný problém.

Dvakrát dvojčatá

Dosť diskutovanou témou súčasnosti sú deti a choroby. Ako sa to dá zvládnuť, ak nejaká choroba u vás koluje? Musí to byť dosť náročné.

Máme obrovské šťastie, že všetky dievčatá sú pomerne zdravé. Výraznejšie boli choré len tento rok v zime, keď si všetky navzájom odovzdali kiahne, z toho dve ich mali hneď dvakrát – takže to bola akcia, ktorá trvala asi dva mesiace. Inak okrem občasnej nádchy chorobami netrpia. Sčasti to prisudzujem každodennému pobytu v lese, sčasti máme, samozrejme, obrovské šťastie.

Máte vôbec nejaký voľný čas? Čo všetko sa dá alebo nedá stihnúť popri deťoch?

Ak mám povedať pravdu, voľný čas skôr nemám. V podstate stále buď riešim deti, domácnosť, alebo prácu. Jedinou ďalšou aktivitou, ktorej sa venujem, je vedenie skupiny predškolských skautov, ktorú som pred rokom založila s dvoma kamarátkami a ktorá sa nám dosť rozrástla. To so sebou prináša každý týždeň stretnutie a raz mesačne nejakú výpravu. Vo vedení sa však striedame, nerobím to sama. Je to moja veľká radosť. Samozrejme, teším sa, keď deti trochu vyrastú a budem sa môcť vrátiť k čítaniu, písaniu alebo napríklad k hudbe, ktorej som sa venovala, kým sa nenarodili prvé dvojčatá.

Máte niekoho, kto vám s deťmi pravidelne pomáha?

Mám úžasnú maminku, s ktorou sme ešte donedávna bývali a ktorá teraz býva hneď vedľa nás. Dievčatá v nej majú kúzelnú babičku, ktorá im každý deň z práce nosí dobroty a na ktorú sa veľmi tešia. Dosť sa im venuje aj cez víkendy alebo cez prázdniny. Nikto ďalší nám nepomáha, nemáme napríklad žiadne tety alebo babky, ktoré by si deti vzali raz za čas domov alebo na výlet. Vlastne sme stále spolu.

Teraz máte ďalšie dieťa po dvoch pároch dvojčiat. Aké to je v porovnaní s tým, keď ste sa museli starať o bábätká-dvojčatá? Vychutnávate si to viac, alebo je to náročnejšie, keďže sa okrem toho musíte starať ešte o ďalšie štyri deti, hoci sú už staršie a určite samostatnejšie?

Je to neporovnateľne jednoduchšie. Jednak tehotenstvo, pôrod aj zotavenie sa po pôrode boli vtedy oveľa jednoduchšie, jednak sa už Fanynka narodila do veľkej rodiny, ktorá nejako funguje, má nejaký rytmus a nejako veľmi sme to kvôli nej nemuseli meniť, vplávala k nám veľmi hladko. Veľkú úlohu, samozrejme, hrajú aj určité skúsenosti, ktoré sme ako rodičia získali – a konečne si užívame tú možnosť maznať sa a popestovať si len jedno bábätko, čo je nádherné.

Kedy plánujete nástup do práce? Pracovali ste medzi jednotlivými tehotenstvami?

Ja som vlastne nikdy neprestala pracovať. Ako prekladateľka môžem pracovať z domu, čo je veľké šťastie. A už od rodičovskej dovolenky s prvými dievčatami sa s manželom, čo sa týka starostlivosti o deti, delíme. On pracuje na čiastočný úväzok, dva dni v týždni je doma a vtedy pracujem ja. Sme veľmi vďační, že sa to takto podarilo, otecko tak má s deťmi úplne iný vzťah, než aký by mal, keby prišiel z práce každý deň o šiestej večer a videl ich len pri kúpaní – a ja si zasa udržiavam určitú profesijnú úroveň a zdravý rozum. Teraz keď máme päť detí do päť rokov, obaja si v práci dosť oddýchneme od toho domáceho frmolu.

Čo by ste odkázali mamičkám, ktoré majú alebo ešte len čakajú dvojčatá?

Aby sa nebáli! Deti sú radosť. Väčšina starostí, ktoré s malými deťmi riešite, upadne čoskoro do zabudnutia a radosť zostane. Nenechajte sa stresovať, nedbajte na okolie, ktoré má často dosť depresívne reči, verte si a verte svojim deťom – ony najlepšie vedia, čo potrebujú. Mať dieťa je veľké privilégium a mať rovno dve zároveň je výnimočný dar, ktorý si treba naplno užívať. Deti veľmi rýchlo vyrastú. Znie to ako klišé, ale materstvo je krátka životná etapa. Je múdre snažiť sa prežiť ho naplno, aby z neho potom človek mohol po zvyšok života čerpať.

 

Ďakujeme za rozhovor.

Nasledujúce riadky vznikli, keď mali mladšie dvojčatá len osem mesiacov.

„Je to iné ako po prvýkrát?“ pýtajú sa ma ľudia. Určite je.
Asi takto:

Oblečenie
Pri prvých dvojčatách
som riešila farebné zladenie oblečenia a na verejnosť vychádzali len v rovnakom alebo vzájomne ladiacom oblečení. Prechádzku mi dokázalo pokaziť, keď si jedno z detí zašpinilo tričko a musela som ho vymeniť tak, že už k sebe pekne neladili.

Pri druhých dvojčatách riešim len to, či pre každú nájdem oblečenie aspoň približne zodpovedajúce ich veľkosti a ročnému obdobiu. Prvý polrok sme na verejnosť vychádzali len v kombinézach a overaloch maskujúcich skutočnosť, že deti majú skoro stále každú ponožku inú. A to len počas tých lepších dní – dosť často sa totiž stalo, že ponožky nemali vôbec.

Príkrmy

Pri prvých dvojčatách som príkrmy zavádzala opatrne, dbala som na postupné a sledované zavádzanie alergénov, cukor, lepok a bielok boli neznámymi pochutinami až takmer do prvých narodenín, existenciu rýb, orechov a kakaa sme pred nimi tajili ešte dlhšie.


Pri druhých dvojčatách praktizujem prirodzené zavádzanie príkrmov (tzv. Baby Led Weaning, Ronja´s Style) spočívajúce v tom, že si dieťa zavedie taký príkrm, ku ktorému sa dokáže priplaziť. Zatiaľ (8 mesiacov) si Amálka zaviedla do stravy müsli tyčinky, surovú papriku a vlastné bobky, Rozárka zasa burizony, psie chlpy, papier a kryštálový cukor. Zdá sa, že im to zdravotne prospieva.


Preventívne prehliadky u lekára

Pri prvých dvojčatách som na preventívne prehliadky k obvodnému lekárovi chodila s obavami, či sa moje deti správne vyvíjajú, či ich nemám lepšie stimulovať a rozvíjať a či nie sú oproti svojim rovesníkom pozadu.


Pri druhých dvojčatách už viem, že každé zdravé dieťa začne loziť, sedieť, rozprávať, chodiť na nočník a je úplne jedno, kedy sa tak stane. K lekárovi na preventívne prehliadky chodím s obavami, aby nevyšlo najavo, že sú deti neumyté, nemajú ostrihané nechty, majú špinavé uši, zapareniny alebo plesnivé nohy.


Spánok

Pri prvých dvojčatách som dbala na správne spánkové návyky, nechcela som, aby si „zvykli“ na spanie s cumlíkom, na spanie v mojej posteli, na spanie v závesnej kolíske alebo v kočíku.

Pri druhých dvojčatách vítam akúkoľvek pomôcku, ktorá pomôže deti uspať. Nech pokojne chrápu u mňa v posteli a aj s piatimi cumlíkmi, ak to inak nejde! Ešte som nestretla dospelú osobu, ktorá by si pri zaspávaní vyžadovala cumlík alebo spala pri rodičoch v posteli. Z toho odvodzujem, že si od všetkého odvyknú, keď príde ich čas.

Je to iné.

A predsa je to rovnaké. Vždy, keď mám pocit, že ma už nič neprekvapí, deti na mňa zasa vymyslia niečo nové. Len ma už aj tie nové veci nechávajú väčšinou v pokoji.
Ak nejde o život...

Otecko s dvojčatami

Foto: Petra Hašková

Článok vyšiel aj v časopise Dvojičkovo 3/2016 (strana 6 – 10)

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Viac článkov od tohto autora

Prihlasovací formulár

Súvisiace články

Copyright © 2017 Dvojičkovo.sk - Jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je voľne šíriteľný softvér vydaný podľa GNU General Public License.

Copyright 2017  Dvojičkovo.sk - jedinečný sprievodca svetom dvojčiat a viacerčiat. Informácie na webovej stránke nenahrádzajú lekársku starostlivosť. V prípade potreby kontaktujte svojho lekára. Všetky práva vyhradené. Akýkoľvek obsah webovej stránky nesmie byť kopírovaný a používaný bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa tejto stránky. Články majú len informačný charakter.

 

 Designed by www.diablodesign.eu.

Webová stránka Dvojičkovo.sk používa cookies, čím vám uľahčí používanie a sprostredkuje vám informácie s prispôsobeným obsahom. Ďalším používaním webovej stránky vyjadrujete súhlas s používaním cookies. Podrobnejšie informácie sa dozviete po kliknutí na "Viac o cookies". Viac o cookies